„Dva roky som odkladal svoju rozlúčku s aktívnou činnosťou,“ vraví futbalista, ktorý má na svojom konte 349 prvoligových zápasov (plus 28 za FC Tolouse vo francúzskej Division 1) a v nich 86 gólov (ďalšie tri nastrieľal vo francúzskej lige). „Koľkokrát som si povedal, že už končím, vzápätí sa však vždy moje rozhodnutie zmenilo. Teraz je to definitívne. Navyše v jesennej časti som už ani toľko nehrával. Som rád, že sa mi podarilo tak dlho vo vrcholovom futbale vydržať.“

Vilo s futbalom začínal v ôsmich rokoch v mestskej časti Ružomberka Bielom Potoku, kde sa narodil i vyrastal. „Prvoligový krst zažil ako dvadsaťjedenročný v Žiline,“ spomína. „Po štyroch rokoch pod Dubňom, prišli zase tri sezóny v Baníku Ostrava, jedna v FC Tolouse a zase dvaapolročná štácia v Ostrave. Nasledoval polrok v dukle Banská Bystrica, rok v Žiline a konečne návrat do Ružomberka. V tom čase sa pod Čebraťom strojili na boj o postup do našej najvyššej súťaže. „Rôzne myšlienky mi leteli hlavou po operácii pravého kolena počas druhého žilinského pôsobenia,“ konštatuje 39-ročný futbalista.

Posledné roky svojej veľmi plodnej kariéry Hyravý prežil v Ružomberku. Bol oporou tímu, ktorý v ostatnom období výkonnostne povyrástol. V tridsiatich deviatich rokoch bývalý čs. reprezentant a laureát futbalovej ankety. Jedenástka roka 1989, obrazne povedané, vešia kopačky na klinec. Určite však nie doslova. Vilo bez pohybu a svojej futbalovej lásky ťažko môže byť aj po odchode z prvoligovej scény. Rád by zostal v ružomberskom klube a pracoval na nejakom poste v jeho štruktúrach.

JÁN SVRČEK