Skončila sa futbalová jeseň, v ktorej Galisova reprezentácia solídne rozbehla kvalifikáciu o postup na nemecké majstrovstvá sveta 2006, ale domáca najvyššia súťaž sa na tom paradoxne podieľala minimálne. Liga, ktorej jednou z úloh je zásobovať národný tím najlepšími jednotlivcami, sa správala viac ako macošsky. Na počet futbalistov, ktorí pripadali do úvahy pre medzinárodnú konfrontáciu, by trénerovi Galisovi stačila jedna ruka. Presnejšie povedané, jeden až dva prsty.
Pre úzke záujmové skupiny je podstatné, že začínajú úspešne rozvirovať teóriu rozšírenia ligovej súťaže. Nejde o nič iné ako o vytváranie lakmusového papiera na zakrytie prehlbujúcich sa problémov v slovenských kluboch. Počnúc chabou infraštruktúrou štadiónov cez málo efektívne výsledky klubových manažmentov až po žalostnú kvalitu slovenských ligových hráčov.
Je celkom možné, že jesenná časť sa hrala v takejto podobe naposledy. Ak prejdú, ako pri každej doterajšej zmene, "zaručené" optimistické vízie viacerých klubových funkcionárov. Stane sa len to, že k slabým direktívne priradia slabších. Inými slovami, chudobných majú zachraňovať ešte chudobnejší. Umelo stúpnu počty divákov, pretože tohtoročný nepopierateľný pokles zodpovedným dotieravo kole oči.
Argumenty, že východné Slovensko nemá v lige zastúpenie, vyznievajú naivne, hoci je absolútnou pravdou, že náš futbal sa v minulosti hrdil viacerými talentmi práve z tohto regiónu. Futbal je celosvetový biznis a kluby vo vyspelých krajinách fungujú na súkromnej báze. Žiť a prežiť bez tvrdošijného spoliehania sa na nejaké dotácie je hlavnou myšlienkou dňa. Tam, kde si to neosvoja, rýchlo skončia.
Slovenská liga poskytuje v neľahkých ekonomických podmienkach čoraz presvedčivejšie argumenty o tom, že nie je múdre nasilu "kŕmiť" šestnásť, štrnásť či tucet zamýšľaných prvoligových mužstiev.
V utorok skončená jeseň jasne ukázala, že aj väčšie klubové "tigre", než aké sa v blízkej budúcnosti hotujú pod rúškom diskutabilnej reorganizácie vtrhnúť na prvoligovú scénu, mali problémy. Napríklad len s pravidelným vyplácaním základných miezd svojich zamestnancov, predovšetkým futbalistov.
Pražská Sparta zarobila v tomto roku iba na predaji vstupeniek z Ligy majstrov 30 miliónov českých korún. Suma, ktorá by hravo vykryla celoročný rozpočet asi polovici slovenských klubov. Ani s oveľa nižšími príjmami z európskych pohárových súťaží nemôže reálne rátať žiaden ligista. A o tom, ako naliehavo by ich potreboval, je zbytočné hovoriť. Zadarmo padajú len jablká zo stromu.
MIROSLAV BUKOV
