havíc a rozhodne rozopla gombík a zips, pocítila som, ako mu telom prešli vlny silného vzrušenia. O chvíľku bol iba v boxerkách. Horela som túžbou mať ho celého, zobliekla som mu aj ten posledný kúsok bielizne a láskyplne ho láskala ústami, jazykom aj končekmi prstov. Cítila som, ako túži po mojich dotykoch, ako sa vzpína oproti mojim ústam a bozkom," píše šestnásťročná čitateľka časopisu CosmoGirl! do rubriky Sex. Prispievajú do nej české a slovenské tínedžerky vlastnými aj vymyslenými príbehmi. Po "technickej" stránke sú všetky rovnaké, akoby vypadli z lacného erotického magazínu, len prostredie tvorí škola a spolužiaci. Za slovami skúsených zvodkýň sa väčšinou neukrýva skúsenosť, iba množstvo načítaných podobných príbehov.

Sú všade - v CosmoGirl!, Dívke, Brave, Popcorne, Maxisuperi, dokonca aj v Kamaráte - vo všetkých tínedž magazínoch, ako sa zvykne hovoriť časopisom pre -násťročných. Ak ste prekvapení, pravdepodobne nemáte dôvod tieto časopisy čítať. Ak ste pohoršení, asi ste tiež absolvovali sexuálnu výchovu na jednej hodine biológie, oddelene od svojich spolužiakov opačného pohlavia a pozerali ste na nákresy pohlavných orgánov, márne si pri tom predstavujúc, čo sa s nimi robí v posteli. Hovoríte: Fuj!? Nič platné, deti svoje tínedž magazíny budú čítať aj tak. S tým rozdielom, že nebudú mať ani potuchy, o čom to čítajú.
Sú tínedž magazíny len zvrhlé nechutnosti, ktoré kazia deti, alebo suplujú prísun informácií, ktoré často rodičia ani učitelia, odchovaní v čase sexuálneho tabu, nie sú schopní podať?

Od bociana k príjemnejším predstavám
Tak, ako majú svoje časopisy ženy aj muži, vychádzajú časopisy pre mládež. Prístupným jazykom, prispôsobeným veku aj generačným výrazom, rozoberajú témy, ktoré tínedžerov zaujímajú najviac: súčasná pop-hudba, móda, ale hlavne sex, partnerstvo a vzťahy.
Kým kedysi sa "pikantným" témam venovali najviac časopisecké poradne, o sexe sa dnes hovorí celkom otvorene. Rozoberajú ho články Nečakaj a zbaľ ho rebelsky! Lovestory, rubriky Moja prvá láska, Prvá pomoc...
Len pár titulov, väčšinou pôvodných slovenských časopisov vychádza v slovenčine, ostatné tínedž magazíny na našom trhu vychádzajú v češtine. Slovenským chlapcom a dievčatám to vôbec neprekáža. Hlad po informáciách je veľký.
Pedagóg - sociálny pracovník Roland Wagner hovorí, že dospievajúcich prirodzene zaujíma z tejto témy v istom období najmä stránka technická: Ako na to? Len čo pochopia odpoveď na otázku, "či nosí deti bocian" a zvládnu "kreatívnu časť sexuality" (tvorenie potomstva), prechádzajú "k rekreatívnej sexualite" (obvykle prinášajúcej príjemné zážitky).
Vo veľkej miere toto poznávanie ovplyvňuje prísun informácií z médií vrátane časopisov, ale aj od rodičov, pedagógov, lekárov, a najmä rovesníkov.

Vibrátor známejší než antikoncepcia
Tínedž magazíny sú určené pre mladých ľudí medzi 13. až 19. rokom, ale čítajú ich už aj 10-roční a pokojne ešte aj 23-roční. Ich problémy s láskou a vzťahmi sa stretávajú na spoločnej dvojstrane, takže to môže vyzerať aj takto: Od koľkých rokov môžem chodiť s chlapcom? pýta sa 14-ročná čitateľka Brava. 15-ročnú čitateľku v tej istej rubrike trápi, že jej chlapec sa bojí pohlavného styku, hoci ona berie antikoncepciu. A 18-ročná Linda sa pýta, či nie je čudná, keď v tomto veku odmieta sex. Deti - školáci teda vedia o sexe všetko. Lenže ako?
"Témy dnešných deviatakov sú: silikónové prsia, vibrátory. Ak spomeniem pred žiakmi slová antikoncepcia, interrupcia, nemajú ani šajnu," hovorí učiteľka etiky a výchovná poradkyňa v jednej základnej škole v Rači. Doma sa o tom nehovorí, ale v časopisoch to je. Deti sa na tom smejú, lebo nerozumejú, nevedia, o čom vlastne čítajú.

Sexy cool imidž a klišé
"Zdá sa mi, že mládežnícke časopisy trochu predbiehajú vek detí. Robia zo sexu imidžovú 'cool' vec," hovorí učiteľka etiky. Podľa nej už ôsmak vie, o čom číta, ale v praxi to nepozná. Hrá sa na dospelého, ale dušu má ešte detskú.
Učiteľka však nemá nič proti týmto časopisom, dokonca ich káže nosiť na hodinu, vystrihovať si články, ktoré potom spolu komentujú. "Chápete to? Hovorte!" vyzýva žiakov. "Moja jediná požiadavka je - myslite a rozprávajte," hovorí.
Supervízorka slovenského časopisu Maxisuper Ivana Havranová hovorí, že rešpektujú vek svojich čitateľov do 20 rokov. "Ak by boli príspevky ťažké, alebo naopak detinské, Maxisuper by už nevychádzal, lebo by stratil čitateľov," hovorí.
Sociálny pracovník Roland Wagner je presvedčený, že o otvorenosti tém v časopisoch sa dá diskutovať až polemizovať, lebo pre tú istú vekovú skupinu existujú časopisy od "liberálnych" až po "konzervatívne".

Slovenské pokrytectvo
Z liberálneho pohľadu urobil krok vpred napríklad práve časopis Maxisuper, ktorý pred 10 rokmi zaviedol rubriku pre homosexuálne orientovaných mladých ľudí s názvom Gay hovory.
"Je to priestor, ktorého cieľom je dodávať homosexuálom silu, odvahu a pocit normálnosti. Jasne sa dozvedajú, že nie sú sami a príbehy jednotlivých pisateľov odstraňujú beznádej. Mnohí pisatelia sú totiž plní optimizmu, majú nadhĺad, zmysel pre humor a komunikujú so svojím okolím otvorene," hovorí Ivana Havranová.
Napriek tomu tvrdí, že to, čo vyzerá na Slovensku ako veľmi liberálne, je v skutočnosti podľa nej ešte stále konzervatívne. "Spôsobuje to pokrytectvo, ktoré na tému sex na Slovensku vládne. A náš časopis sa musí aspoň čiastočne prispôsobiť," dodáva.
Tínedžerské časopisy prinášajú okrem fotopríbehov o sexy dievčatách a hrdinských chlapcoch na spôsob "Beverly Hills" aj užitočné informácie: ako vyzerá vyšetrenie u gynekológa, čo robiť s pohlavnou chorobou, ako zvládať nezhody s rodičmi.
Roland Wagner: "Je veľmi zaujímavé a podnetné prečítať si to, čo čítajú vaše deti. Niektorí z nás sa možno dozvedia to, čo nám naši rodičia či učitelia nepovedali. Aby sa nám nestalo, že dospelý muž objaví, že tehotná žena nemá menštruáciu, až vtedy, keď otehotnie jeho vlastná manželka. Alebo že dospelá žena dospeje k zisteniu, že jej muž naozaj nemá vaječníky a že samotným bozkávaním sa otehotnieť nedá."

Čo učia deti autority?
O tom, že hovoriť s deťmi o sexe a vzťahoch je potrebné, hovorí aj profesorka zdravovedy na bratislavskom strednom odbornom učilišti, kde študujú budúce krajčírky, kaderníčky a kozmetičky.
"K nám prichádzajú 14-ročné žiačky, ktoré už majú niečo za sebou. Vedia, čo je to pohlavný styk, ale keď sa spýtam, čo je menštruácia alebo ovulácia, sú ticho," hovorí profesorka.
Na ich učilišti sú aj 20-ročné dievčatá, ktoré študujú v nadstavbe. Mnohé z nich sú už mamičky, ale iné sú hanblivé a očervenejú pri slove penis. Niektoré prídu z ťažkej situácie v rodine, sú tu učnice, ktoré zneužíval vlastný otec. "Sexuálnu výchovu musíme úzko prepájať na reálny život, nedá sa zatvárať pred ním oči," hovorí učiteľka zdravovedy.
Učiteľka zo základnej školy v Rači sa spolieha na to, že "každá dobrá informácia je dobrá". Na začiatku výuky sexuálnej výchovy, ktorá sa učí v rámci etiky, je pripravená na veľký smiech až posmech - "čo už nám tá chce povedať". "Ja sa pokojne idem pozrieť aj na diskotéku, nech vidím, čo tam mladí robia. To by ste sa čudovali, čo robia takí trinásťroční chalani!" hovorí.
Sexuálna výchova ako samostatný predmet neexistuje. Vyučuje sa v rámci etiky, občianskej náuky, zdravovedy, náboženstva, telesnej výchovy a vlastne na všetkých predmetoch, keď je vhodná téma. Podľa pedagógov je toho však stále málo.

Rodičia narodení v období tabu
Hoci oproti minulému režimu sex a vzťahy dostali omnoho väčší priestor v učebných osnovách, v školách sa robia besedy, žiaci chodia do psychologických poradní, alebo za nimi prídu osvetoví pracovníci z firiem distribujúcich hygienické potreby, informácií je stále málo. Ako je to možné, keď slovo "sex" je najvyhľadávanejším slovom na internete a všade je ho plno?
"Rodina absolútne zlyháva," hovorí učiteľka etiky zo základnej školy. Niekedy vraj má pocit, že deti sa hanbia vyzliecť pred mamou. Rodičia jej zvyčajne povedia, že na "to" je škola. "Škola je však vzdelávacia inštitúcia, nie výchovná," odpovedá im.
Mnohí rodičia si vraj naopak neželajú, aby sa deti učili sexuálnu výchovu. Aj preto, keď supluje na hodine náboženstva, musí trochu brzdiť svoju otvorenosť.
V sexuálnej výchove na hodinách sa postupuje podľa metodickej príručky Výchova k manželstvu a rodičovstvu. Učiteľka etiky ju nepoužíva, necháva žiakom slobodu názoru. "Dieťa chápem ako osobnosť, preto rešpektujem jeho názor," hovorí.
Náboženské vyučovanie sa venuje sexu iba minimálne a jednostranne.
Tínedžeri však podľa Rolanda Wagnera potom hľadajú odpovede na svoje otázky v médiách avo svojom okolí. "V časopise sa tak dospievajúci dozvedia, ako si zbaliť letnú lásku v trinástich rokoch, ako správne masturbovať, či ako neotehotnieť v pätnástich, ale to všetko bez zodpovednosti za vzťah a partnera."
Wagner ako sociálny pracovník prichádza do kontaktu s 15-ročnými matkami. Aj preto hovorí: "O téme sexuality a rodičovstva s deťmi hovorme otvorene. Najprv sa však treba naučiť hovoriť otvorene o sexe medzi sebou.

Masturbácia je normálka a dievčatá sú ako šúľky
Skúste sa baviť s tínedžermi o chúlostivých veciach, ako to radia všetci odborníci, učitelia a časopisy! Nie je ľahké získať dôveru dieťaťa tak, aby povedalo to, o čom sa často nevedia baviť ani dospelí.
Dospelý človek so spomienkou na hodiny sexuálnej výchovy za minulého režimu musí dostať na hodine etiky na jednej základnej škole v bratislavskej Rači šok. V dobrom zmysle slova otvorenosť, úprimnosť a záujem na strane žiakov aj učiteľky vyvoláva pocit, že takto nejako by to malo byť.
Sme spolu s ôsmakmi na povinne voliteľnom predmete etická výchova. Téma znie: dospievanie. Pani učiteľka začína jednoduchou otázkou, čo si deti vposlednom čase na sebe všimli. Väčšina sa zhodne na zmene chutí, s detstvom už nechcú byť spojení ani palacinkami.
Atmosféra v triede sa uvoľní, ôsmaci uvažujú o sebe. Učiteľka zdôrazňuje, že nejde o úlohu, ale o debatu. „Všimla som si, že odkedy mám krámy, už ďalej nerastiem," prihlási sa suverénne žiačka. Nik z pubertiakov sa nesmeje. Pani učiteľka ju poopraví: „Ako sa to povie inak?" „Menštruácia," chichoce sa dievča. Vzápätí dodá niečo o objavených ambíciách v sebe a iné reagovanie na to, keď ju rodičia „sprdnú".
„Som viac drzý," pridáva sa jej spolužiak a mieni tým zníženie rešpektu voči starším. Iný chlapec sa bez okolkov prizná, že jeho drzosť je vlastne „macherstvo", ktoré má pomôcť zapadnúť do partie. Pani učiteľka je povzbudivá: „Si úprimný, ďakujem."
Od duševných zmien mieria rovno k fyzickým. „Rastie mi ochlpenie v rozkroku a podpazuší," znie jedno sebapozorovanie. „Keď sú dievčatá malé, vyzerajú ako jeden ‚šúlec', až neskôr im narastú prsia a zadok," definuje podstatu spolužiačka.
Do debaty sa zapájajú všetci, hoci odpovedať nemusia. Učiteľka ich spontánne vedie od tela k úvahe o vzťahoch. Aký je ich pohľad na druhé pohlavie?
„Začínajú sa nám páčiť baby, ktoré sme mali za kamarátky," hovorí žiak. Na otázku prečo, dodáva: „Ako sa hovorí, nie každý žije len "na ruke"." V triede prvýkrát prepukne smiech, nezdrží sa ho ani učiteľka, ale znovu nezabudne oceniť úprimnosť.
Dievčatám sa začínajú páčiť chalani, no na sklamanie spolužiakov, skôr tí starší. Tak medzi 16 - 23 rokov. A sme pri prvých sexuálnych kontaktoch. Učiteľka sa netvári, že nič také neexistuje, že sa nedeje až do svadby. Keď žiaci vyslovia svoj názor, kedy je najvhodnejší čas, nemoralizuje ani nevnucuje svoju predstavu.
Prvý sex je podľa názoru jednej žiačky vhodný tak v šestnástich, za podmienky, že so sa svojím chlapcom bude dobre poznať a bude si istá, že ho má rada. Ďalšie dievča dáva hranicu panenstva do 18 rokov a iná to vidí najskôr na 23 rokov, lebo teraz je to nevhodné. „V dvadsiatich troch? Veď by sa mi chlapci vysmiali," myslí si prvá. Učiteľka hovorí, že jej to skôr pripomína preteky v tom, ktorá sa prvá pochváli.
Chlapci sú za vek 15 rokov. „Keď budem pripravený, keď to budeme chcieť obaja, keď nebudem mať strach, že to nebudem vedieť," sú ich argumenty.
„Kto z vás by bol ochotný hovoriť s partnerom o tom, či áno, alebo nie?" pýta sa učiteľka. Hlási sa väčšina. Zvyšku by to bolo trápne. Normálny je tu však pojem ochrana a požiadavka na dievča a jej mamu, aby jej vybavila antikoncepciu.
„Masturbácia, je to bežná vec?" znie otázka. „No, jééééžiš, jasné!" Každý v triede rozpráva za „svoje pohlavie" a to opačné sa netvári netýkavo.
Ku koncu hodiny sa debata končí pri rodičoch. Tí by mali svojim deťom vysvetliť, kedy je to práve včas. „Padne veľmi veľa slov o iných veciach, ale o tomto málo," hovorí chlapec. „Už som sa to mamy pýtala," hovorí dievča. „Škaredo sa na mňa pozrela a spýtala sa: Koľko máš rokov? Že na túto tému sa s ňou nemám rozprávať a ak som taká zvedavá, nech si to niekde naštudujem." Niekto by sa ani nespýtal, lebo by sa bál. Tak odkiaľ sa mladí ľudia všetko toto dozvedeli? Vraj, prišlo to tak samo.

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ