Spisovatelia spravidla nie sú fantastovia a nevymýšľajú si od A po Z všetko, ale tiež neradi prepisujú svoje každodenné a väčšinou i banálne zážitky zo všedných dní. Tak ako čitateľ aj oni túžia po neobyčajnosti veľkého príbehu čiže po romantike, ktorá nielen etymologicky súvisí s románom.

Hlavnou postavou je spisovateľ Samo a ako už bolo povedané, nie je to autor tejto novely s názvom Pomsta, ale má s ním niečo spoločné: talent pozorovateľský a rozprávačský, tiež umenie skratky (kde ju nepoužije, je zle, aj keď len po stránke umeleckej, ktorá však "bežného" čitateľa nemusí zaujímať) a umenie kritického odstupu od reality, ktorá je často neznesiteľná.

Určitým protikladom toho nespokojného spisovateľa je Martin Brozman, riaditeľ reklamnej agentúry a cynik z povolania. Navrhne Samovi prácu externého textára, ten odmieta, ale príjme nato, ako ho bez vysvetlenia opustí milenka a zrúti sa mu život: to, čo teraz začne uskutočňovať, je pomsta. Začne teda sokovi odplácať, jednak veľmi prakticky a zákerne, jednak literárne, dielom, ktoré je rovnako pomstou.

Novela Pomsta je teda druhom literatúry v literatúre, niekoľkonásobnou identitou príbehu, ktorého je autor súčasťou. Teda nič nové, ale rozhodujúci je spôsob, akým spisovateľ vo svojom príbehu udržiava napätie, a to sa autorovi Pomsty darí. "Má sa návnada páčiť rybárovi alebo rybe?" pýta sa chytro jeden z hrdinov tohto príbehu. Má sa novela Pomsta páčiť čitateľovi, kritikovi alebo autorovi? Mala by sa páčiť všetkým, ale to by bol vzácny, ideálny prípad.

Kritik rovnako môže namietnuť, že celý ten príbeh milenca (a čo je horšie: spisovateľa!), ktorý je taký sklamaný, že plánuje viacnásobnú pomstu s vraždou na konci, je absolútne nepravdepodobný, ale to nič. Nepravdepodobné námety sú obvyklé a dokonca tie najlepšie. Rozhodujúci je teda príbeh, ktorý plynie, iracionálne, a nie celkom lineárne.

V knihe je teda fikcia - text Pomsty, ktorý "píše" Samo v rámci textu Pomsty, ktorý napísal autor. Samove emotívne výkriky podané formou denných zápiskov sú však z väčšej časti nudou po stránke literárnej a exhibicionizmom človeka psychicky postihnutého po stránke psychologickej. Čitateľ či chce, či nechce, musí fandiť obeti.

Nie je tu jediný "kladný" charakter, len ľudia, ktorí manipulujú s inými ľuďmi, vrátane ženskej hrdinky Kláry. Aj na ňu sa vzťahuje aforistický postreh autora knihy: "Ako sa všetky snažia odlišovať tým istým, a pritom sú rovnaké."

A podobne v reklame: "Všetci klienti sa chcú odlišovať tým istým!" Je v tom múdrosť odpozorovaná zo života a zároveň šanca pre čitateľa, ktorý sa môže identifikovať. Scény milostné a erotické sú však banálne až bieda, ale, našťastie, nie kľúčové v deji, ktorý má dynamiku naozajstného príbehu.

Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je literárny a výtvarný kritik)