Ak sa systém verejnej dopravy nezreformuje, buď zdražie cestovné, alebo bude jazdiť menej autobusových liniek. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Cestovanie autobusmi mestskej a prímestskej dopravy by v januári nemalo byť drahšie a súčasne by sa mal zachovať súčasný počet spojov. V piatok sa na tom dohodli samosprávne kraje a podniky Slovenskej autobusovej dopravy. Rozhodli sa, že nedostatok peňazí v doprave budú riešiť inou cestou - tlakom na ministerstvo dopravy a financií k reforme dotačného systému.
Adresnejšie a pružnejšie
Zástupcovia Zväzu autobusových dopravcov, ktorí sa pred niekoľkými dňami zviditeľnili protestom formou obmedzenia grafikonu, tvrdia, že iba úplná zmena systému dotácií uchráni verejnú dopravu pred hroziacim kolapsom. Po piatkovom stretnutí sa k ich názoru pripojili aj samosprávy, ktoré majú od januára rozhodovať, koľko peňazí pôjde do verejnej dopravy. VÚC i dopravcovia sa zhodujú, že súčasný systém nedokáže pružne reagovať na náhle zmeny.
Podľa vedúceho odboru dopravy Košického samosprávneho kraja Antonína Reisingera by systém možno fungoval aj teraz, keby prudko nenarástli náklady dopravcov. "Rekordné ceny ropy zdvihli ceny pohonných látok, firmy odvádzajú štátu viac z tržieb a spoplatnili sa cesty prvej triedy," pripomenul Reisinger. Autobusové firmy podľa údajov zväzu prerobili za trištvrte roka viac ako 320 miliónov korún.
Zväz spolu s krajmi preto navrhuje, aby sa straty firiem z verejnej dopravy dorovnávali zo štátneho rozpočtu vždy v januári nasledujúceho roka. Začať by sa malo uhradením tohtoročnej tristomiliónovej straty už v januári 2005. Okrem toho chcú, aby sa spresnil systém poskytovania sociálnych zliav. Napríklad lacnejšie lístky pre dôchodcov a invalidov by mala dotovať Sociálna poisťovňa.
Reisinger sa nazdáva, že nový systém podpory by mal nabehnúť súbežne s fiškálnou decentralizáciou, teda od začiatku budúceho roka. "Zrejme sa tak nestane a Čierny Peter zostane v rukách samosprávnych krajov," predpovedal Reisinger.
Opodstatnené obavy
Obavy šéfa dopravy Košického samosprávneho kraja sa ukazujú ako opodstatnené. Vyše miliarda korún z podielových daní krajom nebude stačiť na udržanie súčasného rozsahu verejnej dopravy aj v budúcom roku. Samosprávy napriek tomu nechcú rušiť ďalšie linky, pretože sa obávajú reakcie ľudí. Čo ukázal nedávny protest dopravcov. Najmä obyvatelia odľahlých lokalít sa inak ako autobusom za svojimi každodennými povinnosťami nedostanú. Vlaky sa z ekonomicky nerentabilných regionálnych tratí stiahli už vlani.
Nepriechodným riešením je aj celoplošné zvyšovanie cestovného, ktoré firmám v liste navrhlo ministerstvo dopravy. Autobusári ale vyššie ceny nechcú, podobne ako železničiari, ktorí by museli takisto zdražiť. Obávajú sa odlevu cestujúcich a tým aj tržieb.
Napríklad autobusové podniky po tohtoročnom desaťpercentnom zdražení prišli o osem percent výnosov. Súčasný dotačný systém je navyše postavený tak, že čím menej cestujúcich linkou jazdí, tým viac za prázdne miesta dopláca štát. "Odlev cestujúcich a pokles tržieb tak spätne zvýši tlak na verejné financie," dodal zástupca profesného zväzu autobusárov pre reformu George Trabelssie.
Ministerstvo dopravy sa k navrhovanej reforme verejnej dopravy vyjadrí až po rokovaní ministra so zástupcami autobusových podnikov. Stretnutie sa uskutoční posledný novembrový deň. Šéf rezortu Pavol Prokopovič však s dopravcami odmieta rokovať o vyrovnaní tohtoročnej straty, pretože financovanie majú na starosti samosprávne kraje a ceny reguluje ministerstvo financií. Predpokladá, že na spoločnom rokovaní s dopravcami rozoberú názor dopravcov na cenovú politiku a vzájomnú spoluprácu firiem s vyššími územnými celkami. (dc)
Dopravu dotuje štát
Prímestskú dopravu zabezpečujú podniky SAD, čo sú už dnes takmer všetko súkromné spoločnosti s minimálnou účasťou štátu. Štát im prispieva dotáciami a určuje maximálne ceny lístkov a rozsah rôznych zliav. O počte spojov v jednotlivých regiónoch zase rozhodujú príslušné VÚC. Tie súčasne schvaľujú cestovné poriadky SAD.
Kraj z návrhu grafikonu vypočíta očakávanú stratu z jednotlivých spojov. Následne predloží dopravcovi návrh zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, ktorá zohľadňuje finančné možnosti samosprávy.
VÚC žiadajú od rezortu dopravy:
- Spracovať a predložiť vláde materiál, ktorý by dokončil transformáciu a privatizáciu podnikov autobusovej dopravy. Nesprivatizované akcie týchto spoločností by bezodplatne prešli na príslušné samosprávne kraje.
- Predložiť vláde na schválenie komplexnú koncepciu financovania výkonov vo verejnom záujme v autobusovej a železničnej doprave a premietnuť ju do legislatívy.
- Od začiatku roka 2005 presunúť na samosprávne kraje aj primeranú časť peňazí zo štátneho rozpočtu určených pre železnice.
Od ministerstva financií:
- Presunúť reguláciu cien verejnej dopravy a zliav pre cestujúcich priamo na samosprávne kraje.
