nohy.
"Táto dohoda je výhodná pre obe strany. Je potrebné urýchliť obnovu irackej ekonomiky a zbaviť irackú vládu finančných prekážok tejto obnovy," povedal prezident Parížskeho klubu Jean-Pierre Jouyet. Iracký minister financií Ádil Abdulmahdí ocenil dohodu ako "veľmi dôležitý krok pre Irak - rovnako dôležitý ako zmena režimu, rovnako dôležitý ako získanie suverenity. Otvorí to cestu obnove Iraku", dodal Abdulmahdí. Abdulmahdí dúfa, že dohoda s Parížskym klubom pomôže Iraku pri vyjednávaní s ostatnými veriteľmi.
Pre dohodu bol kľúčový postoj Ruska, ktoré v nedeľu s návrhom nakoniec súhlasilo. Ide o kompromis medzi postojom USA, ktoré pôvodne požadovali odpustenie 90 percent až 95 percent dlhu, a Francúzska, Nemecka, Talianska a Ruska. Tie presadzovali oveľa opatrnejší postup - najprv odpustiť 50 percent dlhu a potom počkať, ako sa situácia vyvinie.
Podľa dosiahnutej dohody 30 percent dlhu bude odpustených okamžite, ďalších 30 percent v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom a dvadsať percent podľa toho, aké budú výsledky.
Na odpustenie dlhov Iraku vyzval včera aj americký prezident George Bush.
Iracký štátny dlh je z vyše jednej tretiny (asi 40 miliárd dolárov) sústredený v rukách Parížskeho klubu. Asi 60 miliárd dlží Irak ďalším krajinám, najmä v susednom Perzskom zálive, Číne a bývalým socialistickým krajinám. Z nich reagovalo už Bulharsko, ktoré nie je ochotné odpustiť dlhy v takom rozsahu ako Parížsky klub. Ďalších dvadsať až tridsať miliárd dolárov dlží súkromným veriteľom.
(čtk, sita, reuters)
Kto sú najväčší veritelia Iraku?
Členovia Parížskeho klubu: USA, Japonsko, Kanada, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Rusko, Austrália, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Rakúsko, sŠpanielsko, Švédsko, Švajčiarsko.
Ostatní: Saudská Arábia, Kuvajt, Čína a štáty východnej Európy.
