Naše školstvo je postavené na tom, že žiaci počúvajú výklad učiteľa a doma sa ešte sami prelúskavajú učebnicami a poznámkami. Najnovšie pedagogické výskumy však poukazujú na to, že práve takto si zapamätáme najmenej.

ILUSTRAČNÉ FOTO SME

- SOŇA REBROVÁ

Cieľom školy je, aby svojich žiakov čo najlepšie pripravila pre život. Ako však tento cieľ čo najlepšie dosiahnuť? "Základom ideálneho vyučovania je, samozrejme, dobrý učiteľ, ktorý dobre ovláda vyučovanú tému. Na zlepšenie názornosti a zatraktívnenie výučby by mal používať kvalitné pomôcky. Svojim žiakom by mal byť k dispozícii vždy, keď ho potrebujú. Mal by ich tiež čo najlepšie poznať, aby sa im vedel prispôsobiť pri vysvetľovaní učiva. A musí ich aj vedieť motivovať, udržať ich pozornosť či zabaviť," hovorí pedagóg z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Miloš Kravčík. Na jedného človeka vcelku dosť práce.

Aby vyučovanie prinieslo efekt, mal by sa učiteľ so žiakmi rozprávať, nielen stáť pred tabuľou a rozprávať im látku bez toho, aby videl, či ho vnímajú. Zistilo sa totiž, že najlepšie sa učí ten, kto sa do učenia aktívne zapája. Bifľovaním si len trénujeme pamäť.

V neposlednom rade by tiež učiteľ mal prihliadať na najnovšie poznatky z pedagogiky a teórie učenia. Najnovšie výskumy totiž ukazujú, že najlepšie si pamätáme to, čo sa pred nami odohráva v pohybe, ktorého sme sami aktívnymi účastníkmi. Potom to, čo vidíme, a najhoršie to, čo vnímame sluchom.

Napriek tomu je vyučovanie stále založené najmä na výklade učiteľa, ktorého majú žiaci disciplinovane počúvať. "Zrejme preto má veľká časť detí problémy si učivo zapamätať," myslí si psychologička Eva Smiková. "Väčšinou si totiž lepšie zapamätáme obrazy, pohyb, príbeh, ako obyčajný suchý výklad."

Jej slová potvrdzuje na vlastnej skúsenosti i deviatak Mário Mikuš z Bratislavy. "Z učiva, ktoré nám učiteľ vyloží, si väčšinou veľa nezapamätám, a hlavne ma to vôbec nezaujíma. Ale napríklad v piatej triede sme boli na výlete v jaskyni, kde nám učiteľka rozprávala o živote netopierov. To si pamätám dodnes," hovorí presvedčivo.

Podľa zistení Štátnej školskej inšpekcie v slovenských školách prevláda klasický štýl vyučovania. Učitelia robia najčastejšie chyby v tom, že žiakom nedávajú priestor na sebahodnotenie, stále používajú neefektívne metódy (zabúdajú najmä na motiváciu, názornosť vyučovania a pochvaly) a slabšie prospievajúcim žiakom venujú málo pozornosti.

Psychológ a prodekan Pedagogickej fakulty UK Miron Zelina si myslí, že problém je aj v tom, že učitelia dávajú žiakom málo úloh na tvorivé a hodnotiace myslenie. Tiež málo alebo vôbec nerozvíjajú tzv. výstavbu osobnosti žiaka. "Deti majú plnú hlavu pokémonov, mobilov, SMS-iek, počítačových hier, chatovania, televíznych a hudobných programov. Ale škola im vtĺka do hláv definíciu cis- trans izomérie," hovorí Zelina. "A tak žiak nemá rád školu, nemá rád učiteľa, nemá rád vzdelávací obsah, lebo jeho zaujíma niečo celkom iné. Ale školu nezaujíma, čo zaujíma deti," hovorí Zelina.