magazíne Nature.
Vedci zistili, že dvojjazyční ľudia majú v jazykovej oblasti mozgu viac sivej hmoty, na ktorej objeme závisí inteligencia a pamäť. Čím skôr sa pritom s učením druhého jazyka začne, tím je táto oblasť v ľavej spodnej temennej kôre väčší.
"Sivá látka v tejto oblasti u dvojjazyčných ľudí v porovnaní s jednojazyčnými rastie. Zvlášť to platí u raných bilinguálov, ktorí sa naučili druhý jazyk v skoršej fáze života," povedala neurologička Andrea Mechelliová z Londýnskej univerzity. "Miera zväčšenia sivej hmoty zodpovedá dosiahnutým jazykovým zručnostiam," povedala Mechelliová.
Osvojovanie znalostí cudzieho jazyka pri ľuďoch starších ako 35 rokov síce pôsobí zmeny v anatómii mozgu, ale už nie také výrazné. "To podporuje myšlienku, že je lepšie učiť sa skôr ako neskôr, pretože mozog tak má väčšiu schopnosť nastaviť sa na nové jazyky alebo sa im prispôsobiť zmenami vo svojej štruktúre," vysvetlila vedkyňa.
"Táto schopnosť mozgu časom slabne."
Vedecký tím vedený Mechelliovou porovnával veľkosť sivej hmoty v mozgoch 25 jednojazyčných osôb, 25 bilinguálov, ktorí si druhý jazyk osvojili pred piatym rokom života, a 33 pozdných bilinguálov. Všetci dobrovoľníci boli anglofónny a porovnateľného veku i vzdelania.
"Keď sa pozriem na mieru zmeny v mozgu, dokážem povedať, či má dotyčný veľmi dobré jazykové schopnosti alebo nie, pretože čím väčšia je táto zmena, tým väčšia je zručnosť," tvrdí Mechelliová.
Sivú kôru mozgu tvoria mozgové bunky - neuróny. Vedci zatiaľ nedokážu povedať, či je zmena v štruktúre mozgu dvojjazyčných osôb spôsobená zväčšením týchto buniek, nárastom ich počtu, alebo kombináciou oboch faktorov.
Vedci teraz chcú podrobnejšie preskúmať zmeny v mozgoch ľudí, ktorí majú s učením jazykov problémy či nárast sivej hmoty u polyglotov, ktorí ovládajú viac ako dva jazyky. (čtk)
