BRATISLAVA - Zmenu kvality ľudských práv považuje predseda SMK Béla Bugár za jeden z najdôležitejších ukazovateľov vývoja štátu po 17. novembri 1989. V diskusii v STV pripustil, že 15-ročný vývoj priniesol aj chybné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú postoj veľkej časti spoločnosti k tejto historickej udalosti.
Pre predsedu parlamentu a KDH Pavla Hrušovského sa zmeny udiali z vôle ľudí po slobode, aj keď nie vždy v uplynulých rokoch boli pripravení niesť za ňu aj svoju mieru zodpovednosti.
Predseda Smeru Robert Fico tvrdí, že vízie Novembra boli zneužité na "majetkový prevrat". Za chybu považuje Fico aj príklon k budovaniu "amerického modelu spoločnosti", a nie štátu "európskeho typu".
Predseda HZDS Vladimír Mečiar povedal, že bolo chybou, že aj jeho kabinet si nevedel získať ľudí vo väčšej miere na podporu nevyhnutných zmien.
Za pozitívum posledného vývoja považuje Bugár rast reálnych miezd, čo zvýrazňuje zodpovednosť vlády za ekonomiku štátu. Mečiar hovorí, že doterajší vývoj likviduje strednú vrstvu obyvateľov. Podľa Fica by súčasná koalícia mala odísť pre "intelektuálne vyčerpanie".
Odstránenie rozdielov v životnej úrovni v rôznych regiónoch Slovenska si vyžiada podľa Hrušovského prijatie obdoby povojnového Marshallovho plánu. Na rovnakú úroveň k ekonomickým zmenám položil aj nutnosť ctiť si politickú kultúru založenú na dialógu. Na nutnosť vyrovnať úroveň jednotlivých častí republiky a upevniť morálne hodnoty spoločnosti upozornil aj Bugár.
Mečiar považuje za najdôležitejší problém súčasnosti obnovu občianskeho charakteru štátu, ktorý by mal efektívne zábrany proti špekulatívnym spôsobom výkonu moci.
Územná celistvosť štátu pri garancii všetkých práv príslušníkov národnostných menšín, uvážlivé rozhodovanie o "strategických surovinách", očista verejného života od podvodníkov a agentov a podpora vzdelania sú oblasti, ktoré podľa Fica pomôžu napĺňať nielen túžby ľudí po zmenách, ale principiálne aj vízie ďalšieho smerovania Slovenska.
Za špinavú metódu čistenia spoločnosti považuje Mečiar zverejňovanie dokumentov bývalej štátnej bezpečnosti. Výpisy z archívov ŠTB sú podľa neho nedôveryhodné. Podľa Hrušovského aj Bugára má podiel na morálnom úpadku ochrany hodnôt demokracie skoré zrušenie lustračného zákona. S Ficom sa zhodli, aby kandidáti na najvyššie posty prechádzali previerkami v morálnej, ale aj v majetkovej oblasti. (tasr)
