Infovek bol donedávna jediným projektom, ktorým sa štát snažil celoplošne podporovať nové komunikačné technológie. Za štyristo miliónov korún ročne by vybavenie každej školy počítačovou učebňou s pripojením na internet a kvalifikovaným lektorom trvalo ďalších 11 rokov. Vďaka 2 miliardám zo súkromného sektora vízie Infoveku naplnia už na budúci rok. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Slovensko má konečne splnomocnenca pre informatizáciu spoločnosti. Vláda sa na návrh ministra dopravy rozhodla, že nástup moderných komunikačných technológií - ako napríklad internetu - do verejného života bude koordinovať Miroslav Kukučka. Okamžite sa rozbehla diskusia, či vôbec bude schopný reálne ovplyvniť chod vecí. Niektorí odborníci totiž tvrdia, že má príliš slabé kompetencie.
Beáta Brestenská z Aliancie nového občana upozornila, že splnomocnenec by mal byť minimálne na úrovni ministra. Myslí si, že bez možnosti vydať rozhodnutie, ktoré bude musieť rešpektovať viacero ministerstiev, nevôľu rezortov k spolupráci neprelomí. Koordinačné kompetencie mu podľa Brestenskej stačiť nebudú. V tendroch na informačné systémy sa stále točia nemalé peniaze a často sa hrá o lukratívne dlhodobé štátne zákazky.
Štát zatiaľ podľa odhadov investoval do štátneho informačného systému okolo osem miliárd korún a dnes v štátnej správe funguje vyše desať rôznych komunikačných sietí. Mnohé spolu vôbec nespolupracujú, pretože každé ministerstvo si historicky buduje informatiku na vlastnú päsť.
Očakávaný prínos štátneho informačného systému, teda jednoduchý prístup k údajom z obchodného, živnostenského registra, matriky či katastra nehnuteľností z jednej internetovej stránky, napríklad www.obcan.sk sa zatiaľ nedostavil.
Prenikanie moderných technológií do každodenného života naráža na Slovensku aj na nezáujem verejnosti. Počítače a pripojenie sú pre mnohých pridrahé. Najmä mladí ľudia, ktorí sú všade na svete ťahúňom nových technologických trendov, si ich dovoliť nemôžu. Riaditeľ odboru informatizácie ministerstva dopravy Tibor Papp presadzuje názor, že postoj zmenia v momente, keď pripojenie do siete bude lacnejšie ako návšteva napríklad krajského úradu, kam treba vycestovať.
Istým lákadlom by preto podľa Pappa mohli byť služby elektronickej vlády. S úradmi by sa nekomunikovalo tak ako dnes, teda zoči-voči, ale napríklad cez internet alebo mobil. Štátne inštitúcie sa do elektronickej komunikácie s verejnosťou veľmi nehrnú. Výnimkou je niekoľko pilotných projektov napríklad daňového a colného riaditeľstva.
Ako pred časom poznamenal bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy a poslanec za Slobodné fórum Branislav Opaterný, zatiaľ nikto presne nevie, do akej miery elektronická komunikácia zmení zaužívané fungovanie úradov. Minimálne vzrastie pracovné vyťaženie a efektivita práce, pretože elektronická podateľňa funguje neprestajne. (dc)
O dva roky bude ministerstvo
Splnomocnencom pre informatizáciu spoločnosti sa po dlhom čakaní stal Martin Kukučka. Za neschopnosť zvoliť osobu zodpovednú za túto oblasť si vláda vyslúžila kritiku nielen od záujmových združení dodávateľov komunikačných technológií. Európska komisia sa totiž pozastavila nad tým, že zástupcovia direktoriátu Európskej komisie Informačná spoločnosť nemajú s kým o problematike rokovať.
Únia berie informatizáciu vážne. Slabšie využívanie infotechnológií je totiž podľa tvorcov iniciatívy eEurope + jedným z dôvodov ekonomického zaostávania starého kontinentu za Spojenými štátmi.
Do dvoch rokov chce kabinet navrhnúť vytvorenie samostatného úradu, ktorý tak isto ako v Česku, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku, Estónsku, ale aj v Rumunsku bude informatizáciu spoločnosti riadiť. Ústredným dokumentom je Stratégia informatizácie spoločnosti a Akčný plán, ktorý vymedzuje konkrétne úlohy na jednotlivé roky.
Vznikne z odboru informatizácie spoločnosti, ktorý dnes pozostáva zo siedmich ľudí. Tento rok dostali zo štátneho rozpočtu 100 miliónov. Len sedem putovalo do kapitálových výdavkov, ostatné šli na bežné výdaje. V priebehu budúceho roka by sa k nim malo pridať ďalších osemnásť a odbor by mali povýšiť na sekciu.
