Maňo Huba, predseda občianskeho združenia pre trvalo udržateľný rozvoj, hovorí, že najväčšou katastrofou po smršti v tatranskom parku je zvýšenie rizika povodní. Tie sa dosť často v tejto oblasti vyskytovali aj pred smršťou. Teraz, keď tam už stromy nie sú, nebude mať čo zachytiť veľké prívalové dažde.
Huba povedal, že erózia pôdy tu nehrozí, pretože stráne strmé nie sú, a ak ku nej príde, tak len "čiastočne".
Najviac katastrofu pocítia zvieratá. Tie stratili svoje teritórium a budú nútené hľadať si nové. "Krajina je izolovaná cestami a diaľnicami, možnosť migrácie je obmedzená. Množstvo zvierat sa bude akumulovať na obmedzenom priestore. Druhy postupne zdegenerujú. Budú sa páriť medzi sebou," dodal Huba.
Ako príklad uviedol vyrúbanie lesa pri stavbe vodného diela Gabčíkovo, keď "spoločenstvá zvierat postupne zdegenerovali". Časť tatranskej vysokej zveri bude hľadať potravu inde a nebude sa vyhýbať poľnohospodárskym plodinám. Huba predpokladá, že premnoženie v blízkosti poľnohospodárskych kultúr bude viesť k jej odstrelu, či už poľovníkmi, alebo samotnými poľnohospodármi. Huba tvrdí, že tejto katastrofe sa zrejme nedalo zabrániť. Upozornil, že okrem otázky samotného lesa je to aj vplyv globálnych zmien v klíme. "Ale to je už je problém nad rámec Slovenska." (dro)
Kto alebo čo doplatí na smršť
* zvieratá - stratia prirodzené stanovištia,
* zväčší sa riziko povodní - už keď les existoval, boli tam dosť veľké povodne, v prípade nárazových lejakov bude okolie ohrozené povodňami,
* klimatická funkcia - tatranské kúpele profitovali z blahodarných látok v ovzduší, ktoré les produkoval,
* estetická stránka - v prípade smršte nedochádza k cielenému odlesneniu, veľká časť tvorí polomy, časť lesa je vyvrátená,
* rekreačná funkcia lesa.
