Aké sú škody?
V kubíkoch niekoľko miliónov, čo je škoda, ktorú si nikto ani nevie predstaviť na takom malom území. Rozsah škôd upresníme do týždňa, ako nám dovolí počasie. Na niektorých územiach vôbec nevieme, čo sa stalo, lebo stále snežilo a je to v oblakoch. Ale podľa toho, čo vidíme a čo sme už prešli, je to niečo mimoriadne, čo nemá to obdobu.
Ani zhruba sa nedá určiť, koľko lesa v Tatranskom národnom parku padlo?
Možno desať, možno dvadsať percent padlo úplne. Najhoršie je, že je úplne vymlátené územie okolo Smokovca, Hágov, Tatranskej Lomnice.
Čiže hlavne obývané časti Tatier?
Najväčší šok je práve v tom, že sú postihnuté najmä turistické oblasti, ktoré turisti najviac vidia. Pánbožko nám dal facku a estetika krajiny je zmenená. Tatry bez prírody, bez stromov nemajú takú hodnotu z hľadiska turistiky. Dnes to vidieť, že všetko je o pozadí. Je to mimoriadna katastrofa, z hľadiska ľudí v Tatrách možno nepredstaviteľná. Došlo k obrovskému odlesneniu.
Často sa polemizuje, že časť lesov v Tatrách bola problematická. Je to pravda?
Dávno upozorňujeme, že Tatry nemôžu ísť podľa zásad bežného lesníctva. Tatry sú také mimoriadne, že nemôže byť cieľom pestovať pekné stromy. Cieľom lesa v Tatrách musí byť ochrana prírody, rozvoja cestovného ruchu, estetiky. Musíme jemne, premyslene postupovať pri zalesňovaní. Bude to niečo úplne nové, haluzina tam musí ostať, bude ju treba ukladať po vrstevniciach, aby zachytávala vodu. Uvidíme, ako sa nám podarí presadiť názory v štátnych lesoch a v lesníckom plánovaní.
Myslíte, že pred osemdesiatimi rokmi, keď lesníci nasadili v Tatrách smrek, urobili chybu?
Samozrejme. Väčšinou padali umelo a nevhodne založené porasty s obrovskou prevahou smreka. Dnes klimatické zmeny ukazujú, že sa musíme vybrať iným smerom. Ale netvrdím, že pri takom vetre by iné porasty prežili. Bol taký silný, že vytrhávalo betónové stĺpy. Veľmi veľa smrekovcov a menších druhov vietor prežilo. Ukáže sa to o rok, o dva, že tam je ešte veľa životaschopných jedincov, ktoré sú menšie, poškodené, ale prežijú to.
(rf)