Dedinská zábava bola v plnom prúde. Števo mal už dosť vypité, keď zbadal Dušana. Mali medzi sebou dlhšie trvajúce nezhody. Okrem toho, že Iveta, o ktorú mal Števo záujem, dala prednosť Dušanovi, boli v hre aj staré, roky sa ťahajúce majetkové spory. Išlo o päť-šesť metrov štvorcových pôdy kdesi uprostred poľa, ktoré Dušanova babička kedysi vymenila so Števovou babičkou za kus záhrady.
Keď Števo videl, ako sa Iveta túli k Dušanovi, vzkypela v ňom krv. Svojho soka zavolal von, a keď sa slovne pourážali, Števo vytiahol spod tenkej vetrovky starý vojenský bodák, ktorý často nosil pri sebe, a bodol. Dušan vykríkol a spadol na zem.
Prešlo päť mesiacov a po ukončení vyšetrovania prokurátor obžaloval 22-ročného Štefana Z. z vraždy. „Oni dvaja sa vždy pre niečo naťahovali. Aj vtedy, v ten osudný večer mali obidvaja vypité. Števo zapáral do Dušana. Ten šiel potom tancovať s Ivetou, Števa to nahnevalo a skríkol: Keď si frajer, poď von! Zrazu som len začul, ako Števo nahlas zakričal: A teraz ťa zabijem! Zdochneš! Potom som už len začul výkrik. Zbehlo sa tam plno ľudí, hudba prestala hrať,“ povedal svedok incidentu.
Znalci z odboru súdneho lekárstva pri pitve zistili na Dušanovom tele bodnoreznú ranu nad ľavou prsnou bradavkou a ďalšiu v dolnej tretine hrudníka vpravo. Podľa znalcov došlo ku krvácaniu do pohrudnicovej dutiny a šoku z vykrvácania, ktorý viedol k smrti. Na otázku predsedu senátu, či útočným nástrojom mohol byť starý vojenský bodák, ktorý sa našiel niekoľko metrov od miesta činu, súdny znalec odpovedal kladne.
Štefanov obhajca niekoľkokrát povedal, že jeho mandant nechcel usmrtiť. „Neurobil to úmyselne. S dnes už nebohým Dušanom boli rovesníkmi a priateľmi, spolu vyrastali, nemali medzi sebou nezhody. Z toho, čo sa stalo, je zrejmé, že sa to udialo viac-menej náhodou.“ A aj v záverečnej reči obhajca navrhol súdu, aby konanie obžalovaného nekvalifikoval ako trestný čin vraždy, ale ako ublíženie na zdraví s následkom smrti.
Prokurátor naopak zotrval na žalobe a zdôraznil, že obžalovaný „úmyselne usmrtil“ a došlo k tomu po nedorozumení, ktoré malo dlhšiu históriu. Súd nakoniec uznal Štefana Z. za vinného z trestného činu vraždy a dal mu desať a pol roka v tretej nápravnovýchovnej skupine. Keď si z trestu odpykal sedem rokov, súd ho pre dobré správanie prepustil na slobodu.
Dnes je zo Štefana osamelo žijúci muž v stredných rokoch.
PETER FURMANÍK
