Rada ministrov financií krajín Európskej únie poverila centrálnu banku posúdením možnosti menovej výmeny ešte vlani v októbri. Predchádzala tomu kampaň v Taliansku a Rakúsku, ktorá argumentovala, že relatívne vysoká hodnota euromincí tlačí nahor ceny. Psychologicky je totiž pre obchodníkov ľahšie pýtať od zákazníkov ceny zaokrúhlené na hodnoty mincí než na hodnoty bankoviek.
Vedenie ECB diskutovalo o zavedení bankoviek v nižšej nominálnej hodnote na svojom pravidelnom zasadnutí vo Frankfurte. Výsledok: nič sa meniť nebude. "Rada guvernérov posúdila všetky argumenty a s prevahou rozhodla, že negatíva zavedenia bankoviek s nízkou nominálnou hodnotou by prevýšili prínosy," vyhlásila včera Európska centrálna banka.
ECB zdôvodnila rozhodnutie malým záujmom o jedno- a dvojeurové bankovky medzi väčšinou obyvateľstva krajín eurozóny. Zmena by podľa banky navyše spôsobila problémy drobným podnikateľom a prevádzkovateľom predajných automatov. "Vysoká neefektívnosť zavedenia bankoviek by spôsobila problémy tretej strane, teda obchodnému sektoru či prevádzkovateľom automatov, a vysoké náklady spojené s tlačou a zavedením do obehu podporili rozhodnutie Rady guvernérov ECB," argumentuje centrálna banka.
Taliansko a Rakúsko pred časom presviedčali ľudí, že pri platení mincami s vysokou nominálnou hodnotou utratia viac, ako keby platili bankovkami v rovnakej cene. V dvanástich krajinách eurozóny teda zostáva v platnosti doterajších sedem bankoviek v nominálnej hodnote 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Slovensko plánuje zaviesť spoločnú európsku menu v roku 2009.
(tv, reuters)
