in Firth, Hugh Grant, Jacinda Barrett, Gemma Jones, Jim Broadbent
Po troch rokoch pokračujú sfilmované starosti tridsiatničky Bridget Jonesovej, slobodnej Londýnčanky, ktorá má všetko zapísané a zrekapitulované vo svojom denníku. Prvá časť románu i filmu sa uzatvára nádejne - Bridget si konečne nájde priateľa, distingvovaného právnika Marka, hoci sa jej nechcelo veriť, že by taký seriózny muž mohol mať rád ženu, ktorá prežíva jedno faux pas za druhým.
Druhá časť, s názvom Bridget Jonesová - S rozumom v koncoch, nadväzuje na prvý príbeh už po štyroch týždňoch ich spoločného vzťahu.
A v ňom starosti pokračujú. Bridget si uvedomuje, že je naozaj úplne iná ako Mark, nemá jeho pravicové názory, nezapadá do okruhu jeho známych, stále sa jej zdá, že mu svojou roztržitou povahou robí hanbu. Navyše má podozrenie, že sa mu páči aj iná žena. A jej kamaráti v nej všetky pochybnosti len posilňujú. Ani bývalý priateľ Daniel, strašný sukničkár a vtipkár, jej neprospieva so svojimi slovnými provokáciami.
Načrtnutá odysea Bridget Jonesovej však už od začiatku smeruje k happyendu - svojou atmosférou, hudbou, farbami. Humorom balansuje na hranici vkusu, niekedy úspešne, viackrát neúspešne. Do omrzenia využíva ten istý fór, vo filmoch už aj tak dávno zdevalvovaný - jedna scéna popiera obrazom to, čo bolo práve povedané v tej predchádzajúcej (Nechce sa ti so mnou pozerať na hviezdy? pýta sa Daniel. Nie, odpovedá rázne Bridget. Po strihu sú už obaja na balkóne a pozerajú hore).
Do komédie sa zmestilo aj nemálo gagov blízkych televíznym žánrom typu Natoč to a pár trápnejších motívov (Bridget sa na pár dní ocitne za pašovanie drog v thajskom väzení), ktoré len zdôrazňujú, že v pokračovaní príbehu už nie je nič, čo by ho mohlo dramaticky posúvať dopredu.
Ako-tak úspešne vyznieva napätie vytvárané dvoma mužmi, medzi ktorými Bridget osciluje. Právnik Mark Darcy (Colin Firth) a Daniel Cleaver (Hugh Grant), stoja svojimi povahami jasne v opozícii a vo filme je to aj jasne vidieť.
Bridget Jonesová (Renée Zellweger), ktorá by mala film ťahať, však ostala bez presných charakterových hraníc. Raz je to samostatná žena, osobnosť, ktorá sa vie s nadhľadom povzniesť nad svoju smolu, inokedy je to karikatúra zúfalej naivky potopenej v nerealistických trápnostiach, ktorú možno prinajlepšom len poľutovať. Mení sa podľa toho, ako si to vyžaduje vykonštruovaný príbeh.
Renée Zellweger svojej postave veľmi nepomohla a sama sa stratila v dramaturgickej nedôslednosti. Najlepšie pôsobí v lyrickejších polohách svojej hrdinky, v groteskných situáciách pripomína herečku z vidieckeho divadla, až sa nechce veriť, že patrí k hollywoodskym hviezdam, ktoré ašpirujú na Oscara.
