BRATISLAVA - Podľa sociológa Pavla Haulíka bude zverejňovanie spolupracovníkov ŠtB "akciou, ktorá bude v centre pozornosti len chvíľu", lebo od zmeny režimu už uplynul príliš dlhý čas. Okrem toho "v slovenskej mentalite nie je natoľko zakorenený vzťah k aktivitám ako donášanie, tu sa to nenosí, ani nehodnotí".
Haulík nepovažuje zverejňovanie zoznamov ŠtB za "účelné", lebo staré krivdy sa tým nenapravia a vyvolajú sa iba nové emócie a vášne. Keby sa na zoznamoch ocitli napríklad dnešní sudcovia, ani tak by podľa neho nevznikol spoločenský tlak na ich odchod z funkcie. "Ľudia sú dnes citlivejší na ich korupčné správania ako na ich minulosť."
Haulík však uznáva právo poškodených, aby mohli nahliadnuť do záznamov.
Politológ Ľuboš Kubín si naopak myslí, že "otváranie temnejších stránok našej minulosti je krok správnym smerom" a Slovensko len dobieha zameškané.
Podľa neho nemožno hovoriť ani o "hone na čarodejnice", lebo odstup rokov je veľký a čas, kedy by na zverejnenie svojho mena v zoznamoch doplatili, je už preč.
Kubín si však myslí, že by malo existovať nepísané morálne pravidlo, že "ak bol niekto zviazaný s ŠtB, nemal by byť vo vysokej funkcii". Je iba na etike Jána Hurného a SDKÚ, ako sa vyrovnajú s touto situáciou, myslí si Kubín.
Politológ Miroslav Kusý povedal, že Hurný by mal sám odstúpiť, pokiaľ sa vec definitívne nevyrieši, ak argumentuje tým, že je tam omylom. Podľa neho je možné, že sa objavia aj ďalšie mená spomedzi politikov, lebo Hurný nebol v Cibulkových zoznamoch. (rk)
