"V ANO by dotyčný musel vysvetľovať okolnosti," povedal predseda poslaneckého klubu ANO Ľubomír Lintner. V prípade podozrenia by mal každý podľa neho zverejniť svoj spis.
Lintner si myslí, že je škoda, že na Slovensku neplatil lustračný zákon dlhšie. "Tieto veci mali byť záležitosťou prvého obdobia po revolúcii."
Podpredseda KDH Daniel Lipšic povedal, že Slovensko má už niekoľko rokov problém vyrovnať sa s komunistickou minulosťou. "Je nevyhnutné, aby sme komunistickej minulosti nastavovali zrkadlo. Obávam sa, že ho nebudú chcieť nastavovať ľudia, ktorí sa boja, že sa v ňom uvidia."
Za nomináciu každého bývalého agenta je podľa Lipšica zodpovedná konkrétna politická strana. "Počkám, aké riešenie zvolí SDKÚ." Predsedníctvo KDH by v podobnom prípade podľa neho spolupracovníka ŠtB neponechalo vo funkcii a Hurný by mal zvážiť zotrvanie vo funkcii aj sám.
"Na Slovensku neplatil lustračný zákon dlho a toto je dôsledok," povedal predseda výboru pre ľudské práva László Nagy z SMK. "Stretol som sa s viacerými prípadmi za posledných trinásť rokov, ktorí boli registrovaní ako agenti a nakoniec sa ukázalo, že nenaplnili po obsahovej stránke úlohu agenta. Iní zase neboli agenti, ale ako agenti sa správali." Aj Nagy si myslí, že Hurný by mal zverejniť svoj spis.
"Pochádzam z rodiny, ktorá bola veľmi prenasledovaná. Ale každý si musí vybojovať zápas so svojím svedomím sám," myslí si poslanec Smeru Jozef Buček. Vyrovnanie s ľuďmi z ŠtB malo podľa neho prísť skôr.
Poslankyňa HZDS Diana Dubovská-Štrofová si naopak myslí, že spolupracovníci ŠtB by mali odísť z verejného života. V Česku podľa nej nemôžu byť ani v komunálnej politike.
Podľa nej môže byť takýto nekompromisný postup voči niektorým nespravodlivý, považuje ho však za správny. "Pokladám to aj za istú politickú kultúru, aby sa ten, ktorý je menovaný (v registroch ŠtB), s tým sám vyrovnal. A verejne." Ak by sa takýto prípad vyskytol v HZDS, žiadala by odchod dotyčnej osoby.
(mož, rk, sita)
