Zahraniční študenti u nás bez pracovného povolenia robiť nemôžu. Sergej pochádza z Ukrajiny. Študuje na univerzite a občas pracuje načierno: „Robí sa to tak, že sa pracuje na meno niekoho iného. Kamarát za mňa vypíše lístok, ja idem robiť a po výplatu ide zase on.“
Sergej pracoval v pekárni. Na hodinu dostal 36 až 40 korún. Mesačne dostáva štipendium 3500 korún, čo je preňho málo. Vybaviť na Ukrajine pracovné povolenie by trvalo dva mesiace: „A pracovný preukaz by mi platil len na rok.“
Eva, študentka žurnalistiky, pracovala už ako prváčka: „Robila som cez víkendy v obchodnom dome pre jednu kopírovaciu službu.“ Dostala 35 korún na hodinu plus prémie. Neskôr pracovala pre rozhlas: „Prešla som asi deviatimi redakciami. Bolo to dobre platené a bavilo ma to.“
Školu stíha tak-tak: „Absolútne nám nevychádzajú v ústrety.“ Rodičia jej pracovať zakazovali: „Chceli, aby som sa venovala iba štúdiu.“ A prečo pracovala? „Kvôli pocitu, že mám vlastné peniaze, že som nezávislá. V médiách kvôli praxi.“
Študentka filozofickej fakulty Veronika brigádovala už od tretieho ročníka na strednej škole. Najprv v bufete na Zlatých pieskoch a ďalšie leto v reklamnej agentúre. Dnes robí externe štvrtý rok v tlačovej agentúre: „Z finančnej stránky mi to vyhovuje, čo sa týka času, je to náročné. Výhoda je v tom, že si overuješ teóriu v praxi.“ (mož)