ho systému. Aj preto je výška dôchodkov v súčasnosti nízka. Keď ešte začiatkom 90. rokov predstavoval priemerný dôchodok 54 percent náhrady priemernej mzdy, v roku 2002 to bolo 45 percent. Ak by neprišlo k zmene dôchodkového systému, o niekoľko rokov by to podľa odhadov malo byť 40 percent.
STARNUTIE JE NEODVRATNÉ
Na Slovensku bolo pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 2,7 milióna obyvateľov v produktívnom veku. Dôchodcov bolo približne 970 tisíc. Na jedného dôchodcu teda pripadajú ani nie traja občania v pracovne aktívnom veku. Z toho ešte niektorí nepracujú, teda neplatia odvody na dôchodkové zabezpečenie.
Demografické prognózy hovoria jasne. Počet ľudí v pracovne aktívnom veku sa bude znižovať, zatiaľ čo počet dôchodcov bude rásť. Tento fenomén sa nazýva starnutie populácie. V krajinách západnej Európy to už možno pozorovať výraznejšie, na Slovensku sa najväčší zlom v pomere medzi pracovne aktívnymi a dôchodcami ešte len čaká.
"Predpokladáme, že najneskôr v priebehu 15 až 20 rokov sa začne obdobie trvalejšieho úbytku obyvateľstva, ktorý sa zastaví najskôr ku koncu storočia," tvrdí sa v závere prognózy vývoja stavu obyvateľstva Slovenska na roky 2005 až 2050, ktorú vypracovalo Výskumné demografické centrum, pri organizácii Infostat v Bratislave. "Je to proces, ktorý je v horizonte tejto projekcie nezvratný, nemožno ho zastaviť, len zmierniť," píše sa v prognóze. Koncom storočia by počet obyvateľov Slovenska mohol podľa nej dosiahnuť štyri milióny.
SLABŠIE ROČNÍKY
Pod klesajúci počet obyvateľov sa podpisuje nízka pôrodnosť. V posledných troch rokoch sa na Slovensku narodilo len niečo cez 50 tisíc detí. Je to zhruba polovica z populačne silných ročníkov v druhej polovici 70. rokov a z 50. rokov. V roku 2002 sa na Slovensku narodilo najmenej detí za posledných 50 rokov. Nízku pôrodnosť spôsobuje niekoľko faktorov. Jedným je málo dostupné bývanie. Vysoké náklady a nedostatok bytov. Ďalej nevýhodná ekonomická situácia niektorých rodín alebo na druhej strane dobré pracovné príležitosti, ktoré posúvajú rozhodnutie o dieťati na neskôr.
Okrem toho sa zvyšuje priemerný vek. Stredná dĺžka života dosahuje v súčasnosti 73 rokov, v roku 1995 to bolo o rok menej. Dĺžku života predlžuje lepšia zdravotná starostlivosť, lepšie životné a ekonomické podmienky.
VIAC DÔCHODCOV AKO PRACUJÚCICH
Nízka pôrodnosť a dlhšia dĺžka života spôsobujú, že zastúpenie starších občanov v populácii postupne narastá. Na 100 pracujúcich pripadá v súčasnosti 72 dôchodcov, v roku 2040 by to malo byť až 136 dôchodcov. Dôchodkové odvody jedného pracujúceho by si tak pri doterajšom dôchodkovom systéme museli rozdeliť viacerí dôchodcovia. (pa)