v druhom pilieri nového dôchodkového systému budú investované na finančných trhoch. Úspory každého sporiteľa teda budú použité na nákup akcií a dlhopisov. Ich hodnota by mala postupne rásť. Dôchodky z nového systému majú byť totiž

z dlhodobého hľadiska vyššie ako výplata len

zo Sociálnej poisťovne. Peniaze teda musia byť investované úspešne.

Spoločná investícia

Keďže s väčším výnosom je spojené i väčšie riziko, nový dôchodkový systém musí zabezpečiť čo najväčšie zhodnotenie pri minimálnom riziku. Zákon preto dôchodkovým správcovským spoločnostiam presne ukladá, ako môžu byť peniaze investované.

Všetky prostriedky, ktoré sporitelia do správcovských spoločností vložia, budú sústredené v takzvaných dôchodkových fondoch. Budú tu tvoriť balík peňazí, ktorý sa bude investovať v rámci spoločnej investičnej stratégie.

I keď budú peniaze v spoločnom fonde, každý vkladateľ bude presne vedieť aká časť patrí jemu. Správcovská spoločnosť bude každému viesť jeho vlastný osobný dôchodkový účet. Na ňom budú zaznamenané všetky jeho vklady a priebežné zhodnotenie. Po odchode na dôchodok sa z nasporených peňazí bude vyplácať sporiteľovi dôchodok. Peniaze na dôchodkovom účte budú po celý čas majetkom sporiteľa. V prípade jeho úmrtia ešte pred odchodom na dôchodok sa peniaze stanú predmetom dedičského konania.

Stanovené zloženie portfólia

Investovanie v jednotlivých dôchodkových fondoch budú riadiť ich manažéri. Kam a do akých aktív môžu investovať im však presne určuje zákon.

Každá dôchodková správcovská spoločnosť musí podľa zákona viesť najmenej tri dôchodkové fondy. Každý bude určený pre iný druh sporiteľov. Budú to fondy s najnižším, stredným a najvyšším stupňom rizika. S výškou rizika je spojené aj zhodnotenie.

Fondy s najnižším stupňom rizika budú podľa odhadov odborníkov ponúkať zhodnotenie len na úrovni inflácie. Podľa zákona totiž až 80 percent ich investícií musí smerovať do dlhopisov. Tie sú najbezpečnejším, ale zároveň i nie veľmi výnosným cenným papierom.

Vyvážené fondy, ktoré predstavujú strednú úroveň rizika investícií, musia do dlhopisov umiestniť 50 percent svojich prostriedkov.

Najviac rizikové, rastové fondy, majú povinnosť do dlhopisov ukladať len 20 percent svojich zdrojov. Zvyšok môžu inves-tovať do výnosnejších akcií.

Preferencie rizika

Podľa úrovne rizika sú fondy určené i jednotlivým sporiteľom. Zákon v záujme zachovania čo najväčšej bezpečnosti investícií určuje, kto môže daný fond využívať. Najbezpečnejší, konzervatívny fond môžu využívať všetci sporitelia. Vyvážený fond môžu využívať sporitelia, ktorí majú viac ako sedem rokov do dôchodkového veku a v rastovom fonde môžu investovať svoje peniaze len tí, ktorým zostáva do dôchodku viac ako

15 rokov.

Cieľom je eliminovať riziko prípadného poklesu hodnoty fondu. Keďže rizikové fondy investujú do rizikovejších aktív, môže sa krátkodobo stať, že ich hodnota poklesne, alebo výnos bude nízky. Cena akcií s krátkodobého hľadiska kolíše, v dlhodobom čase má však všeobecne rastovú tendenciu. Prípadné poklesy by teda malo ďalšie obdobie vyrovnať a hodnota rastového fondu by mala rásť. Preto sa tento fond odporúča mladým ľudom, ktorým zostáva ešte do dôchodku dlhý čas.

Okrem týchto obmedzení je výber fondu ľubovoľný. Možno ho v rámci jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti i kedykoľvek zmeniť. Tú ale možno zmeniť bezplatne len raz za rok.

Zákon okrem toho stanovuje i iné podmienky na investície do cenných papierov. Minimálne 30 percent z hodnoty fondu napríklad musí pochádzať zo Slovenska.

Denná aktualizácia hodnoty

Dôchodkové správcovské spoločnosti majú podľa zákona zakázané hovoriť o možnom zhodnotení v jednotlivých fondoch. Ide o finančné investície, ktorých výnos nemožno vopred zaručiť. Zákon im preto zakázal získavať sporiteľov informáciami o možnom zhodnotení. Odbor-níci ale odhadujú, že v dlhodobom horizonte by sa zhodnotenie na rastovom fonde po odpočítaní poplatkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti a inflácie mohlo pohybovať okolo siedmich percent.

Informácie o aktuálnom zhodnotení sa sporitelia dozvedia prostredníctvom hodnoty dôchodkovej jednotky. Táto jednotka bude udávať vývoj výnosu hodnoty fondu v čase. K prvému dňu činnosti fondu bude hodnota jednej dôchodkovej jednotky jedna slovenská koruna. Jej výška neskôr bude udávať zhodnotenie prostriedkov na dôchodkovom fonde. Ak napríklad dosiahne hodnotu 1,05 Sk, predstavuje zhodnotenie päť percent. Hodnotu jednotky sa dozvedia sporitelia každý deň na internetovej stránke dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Výnos znížia poplatky

Určitým znížením výnosu dôchodkových úspor budú poplatky dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Tá z nich bude vykrývať všetky náklady na svoju prevádzku. Z odvodov na dôchodkový účet a z hodnoty majetku v dôchodkovom fonde sa budú odvádzať tri poplatky. Zákon upravuje ich výšku. Za vedenie osobného dôchodkového účtu si bude správcovská spoločnosť strhávať jedno percento z odvodu na účet. Za správu dôchodkového fondu to bude prvé tri roky najviac 0,08 percenta z jeho hodnoty po odpočítaní záväzkov mesačne. Po uplynutí troch rokov sa táto maximálna hranica zníži na 0,07 percenta. Poplatok však môže byť i nižší, autori reformy počítajú, že konkurencia medzi spoločnosťami postupne tento poplatok zníži.

Zákon teda správcovskej spoločnosti presne stanovuje koľko si môže strhnúť na svoju réžiu. Čím viac klientov získa, tým to bude väčší objem peňazí, tým väčšie však budú i výdavky. Najväčšie náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti tvoria popri reklame, najmä provízie pre sprostredkovateľov a náklady na informačné vybavenie.

Poplatok treba platiť i Sociál-nej poisťovni. Tá bude presmerovávať deväť percent z vymeriavacieho základu jej poistenca, ktoré doteraz využívala na výplatu súčasných dôchodcov, do príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Bude si zato strhávať pol percenta zo sumy odvodu. Celková výška poplatkov by teda v prvých troch rokoch mala predstavovať približne maximálne 2,46 percenta ročne, v ďalších rokoch to má byť najviac 2,34 percenta. (pa)