Viete, ako sa líši deň švédskeho, francúzskeho a slovenského dôchodcu? Švédsky dôchodca si ráno dá švédske raňajky, zoberie palicu a ide na golf. Francúzsky dôchodca si dá francúzske raňajky, zoberie raketu a ide na tenis. Slovenský dôchodca si dá ráno švédske kvapky, zoberie francúzsku barlu a ide do práce.
O tom, že táto vtipná paralela výstižne odráža našu realitu, sa so mnou asi nikto dlho hádať nebude. A nielen preto, že všetkých prekričím. Pracovitosť našich dôchodcov je skrátka do očí bijúca.
Čo našich dôchodcov ženie do pracovného procesu? Neprezradím vám žiadne tajomstvo, keď poviem, že v prvom rade to, čo nás ostatných - peniaze. Keď sa dôchodca pristihne pri dileme, či si kúpiť kávu alebo radšej acylpirín (lebo oboje naraz mu nevychádza), vie, že je to tu. Treba si hľadať brigádu.
Poznám však veľa ľudí v dôchodkovom veku, čo by radšej išli do protiteroristickej jednotky na Blízky východ ako do dôchodku, hoci ich finančná situácia je viac než uspokojivá. Pravdepodobne ich desí predstava, čo budú robiť, keď už nebudú musieť "robiť". Predstava, že už tu viac nebude lekár, manažér, technológ, ostane už len rodič, súrodenec, človek. Možno, že majú pocit, že ich práca je ich poslaním. Možno si pri svojom doterajšom pracovnom nasadení nestihli nájsť žiadne mimopracovné záujmy. A možno sa len boja, že už nebudú nikomu potrební.
Niektorí dôchodcovia si hľadajú pracovné úväzky preto, aby mohli svojim deťom "prilepšovať". Domnievajú sa, že rodič je na to, aby dával. Aby dával a dával svojim deťom v produktívnom veku až do svojej smrti, prípadne nevládnosti. Určite mi poviete: dnes je zlá doba, kto tým mladým pomôže, keď nie rodičia? V dnešných zlých časoch je podľa mňa úspech už to, že dôchodca svojim deťom neberie. Hoci by to bolo celkom logické - nemohol by mu to zazlievať nikto, keď porovná výšku priemernej mzdy a priemerného dôchodku.
Životnú úroveň a presvedčenie našich dôchodcov asi tak ľahko nevyriešime. Vonku zúri dôchodková reforma, ale každému, kto vie napočítať aspoň do 10, je jasné, že jej ovocia si už dnešní dôchodcovia neužijú. Dva piliere dôchodkového poistenia sú o tých, čo sa im dnes ešte o dôchodku ani nesníva.
Tak prečo píšem o dnešných dôchodcoch? Máme ich pred očami. Ak sa nám niečo na nich nepáči, môžeme sa pokúsiť o to, aby náš dôchodok o nejakých pár desiatok rokov bol iný. A teraz nemám na mysli len výber doplnkovej správcovskej spoločnosti, hoci aj tento pilier našej budúcnosti je dôležitý. Máme jedinečnú príležitosť položiť si otázku: čo od našej jesene života očakávame? No, 30 rokov pred dôchodkom to asi ešte nie je až taká naliehavá téma, pre začiatok možno stačí, keď sa rozlúčime s myšlienkou, že nikdy nezostarneme. A isto je dôležité uvedomiť si, že to, čo nás dnes živí, je síce našou súčasťou, ale nie sme to my. My sme to, čo ostáva, či už programujeme ekonomické softvéry alebo okopávame zemiaky. My sme ten uzlík názorov, spomienok, vlastností a túžob, čo nám ostane, aj keď nám zoberú počítač či motyku. Čím skôr to pochopíme, tým skôr sa prestaneme báť strašidla menom "dôchodok".
Guliana
