Najskôr bola vďačnou témou pre akademické kruhy. Po rokoch teoretizovania sa dostala aj do volebných programov domácich politických elít. Hoci od spustenia systému starobného dôchodkového sporenia, ktorý tvorí jadro dôchodkovej reformy na Slovensku, nás delí ešte niekoľko týždňov, reforma dôchodkového systému je realitou už dnes. Hovorí

na nás z televíznych obrazoviek, veľkých reklamných plôch, tlače

a aj tisícok sprostredkovateľov.

Novú podobu dôchodkového systému na Slovensku môžu niektorí považovať za malý zázrak. Primárnou príčinou je podstata samotnej zmeny. Až doposiaľ bola (a v početných krajinách ešte stále je) otázka dôchodkového zabezpečenia vnímaná ako výlučná doména štátu. Bol to štát, ktorý zdaňoval pracujúcich a tieto peniaze hneď vyplácal ako dôchodky. A bol to opäť štát, ktorý ako protihodnotu za takto získané finančné zdroje robil už dlhé desaťročia jedno jediné - dával prísľub, že o dnes zdanených pracujúcich sa postará aj zajtra, keď budú dôchodcami.

Takýto systém môže, samozrejme, fungovať len za určitých predpokladov. Jedným z nich je to, že peniaze, ktoré sa mu podarí získať, budú stačiť na výplatu existu-júcich dôchodcov. Tak tomu bolo dlhé roky aj na Slovensku. To však už neplatí.

Keď sa v spoločnosti hovorí o demografickej kríze, takáto diskusia pripomína niečo vzdialené, niečo, čo sa môže stať hrozbou niekedy v budúcnosti. Pri demografickom vývoji a jeho väzbe na dôchodkový systém to však neplatí. Dôchodcovia budúcnosti sú pracujúci dneška. Ich počet vieme s veľkou presnosťou určiť. A rovnako vieme určiť aj počet tých, ktorí by mali v budúcnosti financovať prísľub štátu dnešným pracujúcim - ich detí.

No nepriaznivá demografia nie je jedinou výzvou, ktorá zdôrazňuje potrebu radikálnej zmeny v dôchodkovom systéme. Spôsob jeho fungovania a financovania robili v minulosti z dôchodkového systému často len "nutné zlo". Bez ohľadu na to, koľko človek do systému odviedol (a reálne zaplatil), úroveň vyplácaných dôchodkov len minimálne zohľadňovala tento podstatný rozdiel. Rozdiely medzi najvyššími a najnižšími dôchodkami boli doslova symbolické. "Solidarita" v tomto prípade takmer úplne vytlačila prvok zásluhovosti.

Zmeny v dôchodkovom sys-téme majú za cieľ transformovať celý systém tak, aby sa nestal v dlhodobom horizonte neudržateľným finančným bremenom, výrazne zvýšil osobnú zainteresovanosť každého na vytváraní svojho finančného zázemia v starobe a otvoril priestor pre rast dôchodkov v budúcnosti. Skúsenosti z krajín, ktoré sa podobnou cestou vydali, ukazujú, že takéto ciele je možné dosiahnuť. Výhodou Slovenska je, že dôchodkovú reformu nerobí na "zelenej lúke", ale díva sa pritom na skúsenosti - dobré aj zlé - z iných krajín.

Hoci to môže vyznievať paradoxne, no napriek tomu, že dôvody pre uskutočnenie zásadných zmien v dôchodkových systémoch sú vo veľkej miere podobné, na svete nenájdeme dve krajiny, kde by dôchodková reforma bola realizovaná úplne identicky. Každá krajina, každá ekonomika má svoju špecifickú východiskovú pozíciu, rôznu históriu, kultúru či právny systém. Každá reforma môže obsahovať (a spravidla aj obsahuje) niektoré prvky implementované aj v iných krajinách, ako celok je však vždy odlišná.

Slovensko nie je v tomto smere výnimkou - hoci zavádza sporenie na osobných dôchodkových účtoch, ktoré budú súkromným vlastníctvom sporiteľov, nie je takáto reforma ani čilská (Čile bolo prvou krajinou, ktorá na začiatku 80. rokov minulého storočia úplne uzavrela štátny, priebežne financovaný dôchodkový systém a nahradila ho výlučne kapitalizačným, "sporivým" sys-témom), ani žiadna iná.

Pre koho sa vlastne dôchodková reforma robí? Pokiaľ v týchto dňoch počúvate a budete počuť o dôchodkovej reforme, takmer isto pôjde o nový, dvojpilierový dôchodkový systém, ktorý sa na Slovensku stane realitou od januára budúceho roku. V čom sa takáto zmena prejaví? Každý ekonomicky aktívny obyvateľ Slovenska, ktorý bol v minulosti už dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni, bude mať od januára 2005 do júna 2006 možnosť rozhodnúť sa o tom, ako sa finančne zabezpečí na svoj budúci dôchodok. V princípe existujú dve základné možnosti - spoľah-núť sa výlučne na štát, ostať len v súčasnom dôchodkovom systéme a po odchode do dôchodku dostávať svoju penziu len zo Sociálnej poisťovne alebo rozdeliť svoje povinné platby na dôchodkové zabezpečenie medzi Sociálnu poisťovňu a osobný dôchodkový účet. Tisíce týchto účtov budú spravovať súkromné špecializované inštitúcie - dôchodkové správcovské spoločnosti. V tomto prípade budú sporitelia (teda tí, ktorí vstúpia do nového dôchodkového systému) poberať svoj dôchodok z dvoch vzájomne nezávislých zdrojov - zo Sociálnej poisťovne (kam aj po vstupe do dvojpilierového systému pôjde časť odvodov) a z peňazí, ktoré si nasporia na svojom dôchodkovom účte.

Každý, kto sa bude rozhodovať, či vstúpiť do nového dôchodkového systému alebo ostať aj naďalej len v Sociálnej poisťovni, bude musieť zvážiť niekoľko základných kritérií. Tým najdôležitejším je čas. Nielen pre to, že jednou z podmienok na výplatu dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia (tzv. druhý pilier) je sporenie najmenej 10 rokov. Na to, aby sporenie na osobnom dôchodkovom účte bolo pre sporiteľa výhodné, je potrebné sporiť najmenej dvojnásobok tohto obdobia, teda aspoň 20 rokov. Až takéto obdobie sporenia dáva reálnu možnosť vyššieho dôchodku pre tých, ktorí sa na svoj vlastný dôchodok rozhodnú sporiť si.

Pri takomto rozhodovaní treba mať na pamäti aj ďalší podstatný fakt - voľba nového dôchodkového systému je jednosmerný lístok. Ak sa raz niekto rozhodne vstúpiť a sporiť si na svoj dôchodok, cesta späť (teda výlučne len do Sociálnej poisťovne) je nemožná. Z tohto dôvodu je v existenčnom záujme každého, aby do nového systému vstupoval až po tom, ako sa dôkladne oboznámi so všetkými jeho detailmi.

Nepodstatným detailom určite nebudú poplatky, na ktoré budú mať dôchodkové správcovské spoločnosti právo. Práve poplatky môžu do veľkej miery ovplyvniť to, aká bude výška nasporenej sumy na osobnom dôchodkovom účte (a tým aj výška dôchodku, ktorá bude odvodená od nasporenej sumy) po 20, 30 či 40 rokoch sporenia. Úrad pre finančný trh, ktorý bude nad činnosťou dôchodkových správcovských spoločností vykonávať dohľad, doposiaľ udelil licenciu ôsmim dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Každá z nich sa bude uchádzať o priazeň nádejných sporiteľov vlastným spôsobom. Pri samotnom výbere konkrétnej spoločnosti by výška poplatkov mala byť dôležitým kritériom.

Nie sú to len poplatky, ktoré majú určujúci vplyv na to, akú sumu budú mať sporitelia na svojich osobných dôchodkových účtoch v budúcnosti. Jej výška je v prvom rade ovplyvnená výškou výnosu, ktoré dôchodkové správcovské spoločností dosiahnu pri spravovaní majetku v dôchodkových fondoch. Hoci pri štarte nového dôchodkového systému žiadna zo spoločností nebude môcť hovoriť o svojich výsledkoch v minulosti (žiadne ani nie sú k dispozícii, pretože ide o novovytvorené spoločnosti), výsledky ich práce budú rozhodujúce pre ich ďalšie zotrvanie na trhu. Každý zo sporiteľov bude môcť vyjadriť svoju dôveru či nedôveru voči "svojej" dôchodkovej správcovskej spoločnosti a "hlasovať nohami" - zvoliť si inú, konkurenčnú a úspešnejšiu spoločnosť a stať sa práve jej klientom.

Sporenie na dôchodok nie je ďalším finančným produktom, ktorý prichádza na Slovensko. Hoci má označenie "sporenie", ide skôr o doživotnú voľbu. A ako pri každej dôležitej voľbe, aj pri tejto je potrebné dopriať si čas a dôkladne sa ňu pripraviť. "Dôchodok vo vlastných rukách" nie je len reklamný slogan.

MICHAL NALEVANKO

(Autor pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podieľal sa na príprave systému starobného dôchodkového sporenia.)