PRAHA - Okolo piatkovej schôdzky šéfov dvoch najsilnejších českých politických strán ODS a ČSSD Václava Klausa a Miloša Zemana bolo rušno. Už niekoľko dní pred avizovaným rokovaním najvyššieho vedenia oboch strán sa v médiach donekonečna špekulovalo o tom, aké sú príčiny, ale hlavne aké budú dôsledky tohto rokovania. Dôvodov stretnúť sa bolo hneď niekoľko: spochybňovanie funkčnosti a efektívnosti opozičnej zmluvy pred blížiacimi sa voľbami v lete 2002 zo strany úzkeho vedenia oboch táborov a vysoké prekročenie schodku štátneho rozpočtu Zemanovým kabinetom. V skutočnosti sa nič závratné neočakávalo, len ojedinele sa ozývali hlasy, že nespokojnosť s plnením podmienok, za ktorých je Klausova ODS ochotná držať pri moci vládu sociálnych demokratov, by mohla viesť k vypovedaniu zmluvy. Po štvorhodinovom rokovaní jej hlavní signatári s úsmevom oznámili voličom, že až do volieb pri zmluve zotrvajú.

Klausova strana dostala navyše na rokovaní prísľub aj o tom, že v prípade avizovaného odchodu Miloša Zemana z funkcie predsedu ČSSD bude jeho nástupca Vladimír Špidla v dohode pokračovať. Špidla predtým verejne koketoval s myšlienkou o správne načasovanom úniku vládnej strany z područia ODS.

Opozičná strana si vymohla sľub, že vláda urýchli prácu na voličsky citlivej reforme dôchodkového systému a tiež záväzok, že sociálni demokrati nebudú v budúcnosti spolupracovať s tretiou najsilnejšou Komunistickou stranou. Posledná požiadavka môže byť prvým signálom o tom, kam smeruje tzv. toleračný patent, t. j. k patentu „volebnému“. Budúci predseda strany Špidla si týmto záväzkom zúžil manévrovací priestor a verejne sa tak vzdal možnosti červeno-ružovej spolupráce. Pod jej hrozbou by pritom mohol vyvíjať väčší tlak na potenciálnych koaličných partnerov na povolebných rokovaniach. Ako najjednoduchšie riešenie sa tak automaticky javí odskúšaná stabilita pri obrátenom garde v podobe vlády ODS za tolerančnej podpory ČSSD. A to by sa aj pre ODS pri večnej nedôvere k Štvorkoalícii - zloženej s jej vlastných odpadlíkov a z pohľadu Klausa „slizkých Lidovcov“ - ukazovalo ako najlepšie možné povolebné riešenie. A to aj napriek všetkým protisocialistickým mobilizáciám v predvolenej kampani.

PRE SME - MARIÁN NIČ