všeľudová demokracia," povedal.

Iniciatívu ľudí z Novembra '89 podľa Kusého veľmi rýchlo prebrali do rúk politické strany a občan zase spasívnel. "Nebolo tu podhubie, aby sa to, čo sa stalo v novembri, nejakým spôsobom zafixovalo."

Kusý si myslí, že strany presadzujú predovšetkým vlastné záujmy. Prechod k občianskej spoločnosti sa podľa neho nedá dosiahnuť dekrétom ani násilím a môže vyjsť len od občanov zdola. "Všetky politické strany sa zabetónovali vo svojich pozíciách. Nemajú záujem meniť stav, ktorý je. Sú v parlamente a rozhodujú o tom, čo sa bude diať. V tomto zmysle sa od existujúcich politických strán iniciatíva čakať nedá."

Za krok vpred však považuje vytváranie občianskych iniciatív či mimovládnych organizácií na riešenie konkrétnych úloh, ako napríklad lesoochranárske zoskupenie Vlk. "To sú občianske iniciatívy, kde si ľudia povedali - od štátu nemôžeme čakať, že niečo zmení, musíme sa začať o to starať." Podľa neho občania sami musia prísť na to, že iniciatívu treba vziať do vlastných rúk.

Hoci všetko smeruje k vytvoreniu občianskej spoločnosti, Kusý si netrúfa odhadnúť, ako rýchlo proces prebehne, pretože občianske vedomie je faktor politickej kultúry a v našej krajine je na nízkej úrovni.

Očakávania Novembra '89 sa však podľa Kusého splnili. "V novembri sme toho nechceli až tak veľa. Požiadavky, ktoré si VPN stanovila, boli skromné. V istom zmysle revolučné - zrušenie vedúcej úlohy strany - ale pokiaľ ide o nejaké demokratické perspektívy, tam sme ešte nemali jasno."

Kusý hovorí, že Slovensko bolo v roku 1989 v špecifickej situácii, lebo v komunizme krajina profitovala z industrializácie. Kým v Česku životná úroveň klesala, na Slovensku stúpala. Veľa ľudí preto hovorí, že za komunizmu bolo lepšie. (tasr)