Školy a školské zariadenia už vyše dvoch rokov spadajú pod mestá a obce. Nie všetci ich zriaďovatelia však podpísali delimitačné protokoly. Dôvodom je najmä technický stav budov, revízne správy či nevysporiadané vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých budovy škôl a školských zariadení stoja.
Niektorí zriaďovatelia žiadajú štát, aby im na vyriešenie problémov dal peniaze zo štátneho rozpočtu. Mestá, obce a vyššie územné celky žiadajú dohromady vyše 877 miliónov korún. Rezort školstva sa zhodol so Združením miest a obcí Slovenska, že suma je nadhodnotená a nezodpovedá realite.
Ministerstvo chce zosumarizovať finančné požiadavky, ktoré vyplývajú z delimitačných protokolov, do konca decembra.
Zo samospráv, ktoré sa stali zriaďovateľmi stredných a špeciálnych škôl, má najväčšie požiadavky Trenčiansky kraj. Žiada vyše 219 miliónov korún. Zvyšných sedem samosprávnych krajov peniaze od štátu nežiada.
Na úrovni miest a obcí, ktoré sa stali zriaďovateľmi najmä základných, materských škôl a školských zariadení, bez finančných nárokov ukončili delimitáciu v Košickom regióne. Najviac peňazí - asi 355 miliónov - žiadajú mestá a obce opäť v Trenčianskom kraji. Druhú najväčšiu požiadavku majú mestá a obce z Trnavského kraja, ktoré chcú na delimitáciu zhruba 136 miliónov korún.
Vyše 68 miliónov chcú od štátu dostať zriaďovatelia z Prešovského kraja, viac ako 43 miliónov zriaďovatelia zo Žilinského. V Banskobystrickom kraji sa požiadavky obcí v rámci delimitácie vyšplhali na asi 36 miliónov korún. Zhruba 16 miliónov žiadajú zriaďovatelia z Bratislavského kraja a tri milióny z Nitrianskeho kraja.
Na úseku školstva nie je podpísaných osem delimitačných protokolov a ďalších 300 podpísali s výhradou. Celkovo je pripravených 2906 delimitačných protokolov.
(sita, sr)
