Minister školstva Martin Fronc chce v januári parlamentu tretíkrát ponúknuť zákon o študentských pôžičkách, ktorý zavádza čiastočné spoplatnenie štúdia na vysokých školách. Vtedy totiž uplynie polročná lehota od posledného neúspešného schválenia jeho návrhu.

V politických kruhoch k spoplatneniu štúdia naďalej panuje nedôvera. Opozičné strany ĽS-HZDS, Smer a KSS na iniciatívu ministra reagujú naďalej odmietavo. Poslankyňa Slobodného fóra Ľubica Navrátilová povedala, že "ak to bude materiál totožný s tým, ktorý už bol prerokovaný a zamietnutý v Národnej rade, tak s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote tento návrh nepodporíme". Dodala však, že zástupcovia Slobodného fóra sú ochotní o téme a finančných dosahoch reformy diskutovať.

Zástupcom študentov sa nepáči, že zákon o študentských pôžičkách priznáva pôžičky študentom len do výšky školného. "Chceli by sme, aby študenti mohli žiadať pôžičky aj nad rámec výšky školného," povedal predseda Študentskej rady vysokých škôl Michal Mertinyák. Študenti totiž musia okrem školného platiť aj ďalšie náklady, ktoré už dnes dosahujú takmer 5000 korún mesačne, ako cestovné, stravné, ubytovanie či náklady na skriptá.

K jeho návrhu sa však minister školstva Martin Fronc vyslovil skôr skepticky s tým, že konečné slovo musí povedať ministerstvo financií.

Zástupcovia vysokých škôl sa k návrhu zákona o študentských pôžičkách stavajú optimistickejšie ako doteraz, pretože minister splnil niektoré z ich požiadaviek. "V otázke postupného navyšovania financií na vysokých školách a možnosti vyberať nulové školné na vysokých školách sme s ministrom našli zhodu," povedal prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. Zhodu našli obe strany aj v otázke financovania súkromných vysokých škôl. Zákon totiž navrhoval, aby boli súkromné vysoké školy financované rovnako ako verejné. Sinay však poukazuje na to, že v zahraničí je zaužívané, že súkromná VŠ má hlavného donora a príspevky zo štátneho rozpočtu tvoria len malú časť prostriedkov školy.

Treťou požiadavkou rektorov je, aby verejné financovanie vysokých škôl nebolo krátené o prostriedky, ktoré školy získajú na školnom.

Návrh zákona o študentských pôžičkách neprešiel parlamentom v júni tohto roku. Plánoval zaviesť školné vo výške od 0 do 30 percent nákladov na študenta na jeden rok (to by momentálne bolo 21 900 korún ročne). Zmeniť sa tiež mal systém vyplácania študentských pôžičiek, pretože mal zvýšiť samotné sociálne štipendium i percento poberateľov.

Ak by v januári parlament zákon o študentských pôžičkách prijal, platiť za štúdium by sa mohlo od septembra 2005. (sr, tasr)