Jeden z plagátov Igora Marka, ktorý bude oddnes spolu s ostatnými nainštalovaný na Námestí SNP v Bratislave.
S IGOROM MARKOM, jedným z účastníkov maľovania plagátov počas nežnej revolúcie
Kto v roku 1989 inicioval maľovanie plagátov?
"Nikto nič neinicioval. Tak ako všetko, vznikla aj táto myšlienka spontánne. Možno sa všetko začalo vtipnou poznámkou. Asi sme sa trošku nudili štrajkovaním. Niečo sme predsa robiť museli!"
Ako dlho zostali plagáty na plote?
"To si presne nepamätám, ale asi večnosť. Každý Bratislavčan si musí pamätať tajomné ohradené večné rozkopávky v Starom Meste. Boli oplotené vlnitým plechom. Plagáty tam boli tak dlho ako rozkopávky, čiže večne."
Ako sa na túto iniciatívu pozeráte dnes?
"Zdá sa to dávno. Bola to sranda, a tak si to aj chcem pamätať."
Prečo ste pristúpili na Hajdinov návrh?
"Pre tú istú srandu. Robiť niečo spolu a naplno prežívať reakciu druhých. A hlavne tých na ulici."
Plagáty ste o istý čas maľovali aj v nemeckom Regensburgu. Boli ste pri tom všetci?
"Nie. Bol tam len Cyril Blažo, Boris Ondreička a ja. Bola to úplne iná sranda. Myslím si, že Nemci tomu vôbec nerozumeli. Dokonca ani naši českí bratia výtvarníci, ktorí na výstave participovali. Zmeny sa vtedy chápali rôzne. Pre nás bol humor najdôležitejší. A myslím, že aj je."
Na čo ste sa zamerali pri súčasných návrhoch? Na čo chcete upozorniť pri ohliadnutí sa späť?
"Na všetko, čo nás tak trochu hnevá. Na ľudskú malichernosť, zábudlivosť, závisť, zakomplexovanosť, hlúposť, chamtivosť, obmedzenosť. Všetko to, čo vybublalo zo slovenských duší za posledných pätnásť rokov. A milión iných vecí. Je to tak trochu test aj pre nás."
(kop)
