onovej. Ich láska bola taká silná, že Eduard uprednostnil život s Wallis pred trónom. Oznámenie, že sa vzdal kráľovskej koruny, zverejnil prostredníctvom rozhlasu pred 65 rokmi, 10. decembra 1936.

Premiér Stanley Baldwin, ktorý musel ústavnú krízu riešiť, neskôr napísal: „Neprežíval žiaden vnútorný konflikt ani rozpoltenosť. Chýbal mu akýkoľvek zmysel pre obetovanie sa či plnenie povinností… Nikdy som nestretol nikoho, kto by bol taký ľahostajný k tomu, čo by sa dalo nazvať vyššími cieľmi.“

Eduard VIII. nastúpil na trón v roku 1936 ako 41-ročný. Počas I. svetovej vojny slúžil v armáde. Rád cestoval a zaujímal sa o život chudobných a nezamestnaných. „Prichádza s ním obdobie mieru a nádeje,“ sľubovala si dobová tlač. Namiesto želaného mieru sa však v Európe rozťahoval Hitler.

Všetko bolo napokon úplne inak. Eduardov otec Juraj V. sa údajne na smrteľnej posteli arcibiskupovi zveril s obavami o osud monarchie a syna. „Keď sa pominiem, tak sa ten chlapec do šiestich mesiacov zruinuje,“ povedal Juraj V. Zmýlil sa – trvalo to desať mesiacov. To, čo mnohí považovali za dočasné poblúznenie, sa ukázalo ako osudová láska.

Wallis Warfieldová-Simpsonová, silná a nezávislá Američanka, prišla do Londýna so svojím už druhým manželom, bankárom Ernestom Simpsonom. Dostala sa do okruhu princových známych a v roku 1934 už bola jeho najbližšou priateľkou. Aj predchádzajúca Eduardova láska, Freda Dudleyová-Wardová bola dominantným typom.

V novembri 1934 Wallis predstavil rodičom, ktorí synovi povedali, že jeho milenka u nich nie je vítaná. „Takáto žena v mojom dome,“ rozhorčoval sa kráľ. Eduard však odmietol tvrdenie, že Wallis je jeho milenkou. Podľa Simpsonovej priateliek je pravdepodobné, že druhýkrát vydatá žena udržiavala v tom čase s nástupníkom trónu len platonický vzťah. Neskôr ju však médiá vykresľovali aj ako sexuálneho predátora.

Eduard sa stal v januári 1936 kráľom, ale o správu vecí verejných sa vôbec nezaujímal. Jeho vzťah sa darilo udržať mimo médií do začiatku decembra. Wallis mu ešte predtým ponúkla, že sa potichu stiahne, ale kráľ to odmietol. V decembri oznámil, že si chce Američanku zobrať. Ale proti zväzku s Wallis stála anglikánska cirkev, vláda aj väčšina poddaných. Kráľ navrhol formu morganatického (nerovného) manželstva, ktoré však malo oporu len v nemeckej tradícii. S takýmto riešením nesúhlasila britská vláda ani britské domíniá. Britskej monarchii hrozil rozkol a situácia sa dostala na hranu – buď koruna, alebo Wallis. Pre Eduarda to bola ľahká voľba.

„Stalo sa pre mňa nemožným niesť ťažké bremeno zodpovednosti a vykonávať povinnosti kráľa tak, ako by som si želal, bez pomoci a podpory ženy, ktorú milujem,“ oznámil 11. decembra 1936 Eduard VIII. v abdikácii. Ubezpečil verejnosť o svojej oddanosti novému panovníkovi, bratovi Jurajovi VI., ktorý bol povestný svojou nesmelosťou. (Juraj VI. bol starým otcom princa Charlesa, ktorého manželstvo s Dianou fascinovalo svet na sklonku minulého storočia – „vďaka“ Eduardovmu zakopnutiu sa teda zrodil ďalší legendárny vzťah.)

Kríza monarchie pominula rýchlo. André Maurois v Dejinách Anglicka píše, že „tak ako uzdravený nemocný je často silnejší, než bol pred chorobou, aj britské impérium vychádza z tejto krízy s väčšou dôverou vo svoje zákony a v seba“.

Z Eduarda VIII. sa stal vojvoda z Windsoru a s Wallis sa v roku 1937 zobrali. Zvyšok života strávili spoločne, väčšinou v Paríži, južnom Francúzsku, na Floride a v New Yorku. Nad bývalým kráľom dodnes visí tieň podozrenia zo spolupráce a sympatií s Hitlerom. Fakt je, že počas návštevy Nemecka v roku 1937 vyjadril obdiv Hitlerovmu systému zamestnanosti.

Do Británie sa vrátil už len dvakrát, na pohreby. Zomrel v roku 1972 v Paríži, Wallis ho prežila o 14 rokov. Pochovaní sú spoločne vo Windsore.

Zajtra – stanné právo v Poľsku