Č 8. a 9. júna sa konali voľby do Slovenskej národnej rady (SNR). Zastúpenie v nej získali VPN (29,35 % všetkých platných hlasov), KDH (19,21), SNS (13,94), KSČ (13,35), Spolužitie (8,66), DS (4,40) a SZ (3,49).
Č Vládnu koalíciu utvorili VPN-MNI (Maďarská občianska iniciatíva), KDH a DS.
Č 27. júna začala pôsobiť vláda pod vedením Vladimíra Mečiara (VPN).
1991
Č Nezhody vo VPN viedli v marci k rozpadu jej poslaneckého klubu - Mečiarova skupina sa odštiepila (VPN-ZDS, potom HZDS) - a tým k strate postavenia najsilnejšej vládnej strany. 23. apríla bol Mečiar z funkcie predsedu vlády odvolaný, nahradil ho Ján Čarnogurský (KDH).
jún 1992
Č 5. a 6. júna sa konali voľby do SNR. Zastúpenie v nej získali HZDS (37,26 % všetkých platných hlasov), SDĽ (14,70), KDH (8,89), SNS (7,93) a MKDH - Spolužitie (7,42).
Č Mečiar zostavil vládu, a to, až na jedného člena SNS, z radov HZDS. Funkcie sa ujala 24. júna.
júl - december 1992
Č 17. júla SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Č 1. septembra SNR prijala Ústavu Slovenskej republiky.
Č 25. novembra Federálne zhromaždenie prijalo zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
1. januára 1993
Č Vznikla samostatná Slovenská republika.
15. februára 1993
Č Národná rada Slovenskej republiky zvolila za prezidenta Michala Kováča. Inaugurovaný bol 2. marca.
marec 1994
Č Na schôdzi parlamentu prezident predniesol správu o stave Slovenskej republiky. Povedal okrem iného, že má "vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia". Správa vyvolala ostrú výmenu názorov, ktorá vyvrcholila návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery Mečiarovi. Návrh 11. marca prešiel.
Č O niekoľko dní nato sa vlády chopila koalícia DÚ, KDH a SDĽ (predsedom vlády Jozef Moravčík, DÚ) a Národná rada si skrátila volebné obdobie.
30. septembra
a 1. októbra 1994
Č Konali sa parlamentné voľby. Parlament utvorili HZDS-RSS (34,96 % platných hlasov), Spoločná voľba (10,41), Maďarská koalícia (10,18), KDH (10,08), DÚ (8,57), ZRS (7,34) a SNS (5,40).
november - december
1994
Č 3. a 4. novembra formujúca sa vládna koalícia - HZDS-RSS, ZRS a SNS - ovládla v podstate všetko, čo sa ovládnuť dalo. Vedenie parlamentu obsadila svojimi ľuďmi, odvolala čelných predstaviteľov NKÚ, FNM či šéfa Slovenského rozhlasu. "Zvyknite si, je po voľbách," komentoval zmeny Mečiar. EÚ už koncom mesiaca vyjadrila nad dianím znepokojenie.
Č 13. decembra sa funkcie ujala vláda pod Mečiarovým vedením.
31. augusta 1995
Č Michal Kováč, prezidentov syn, bol unesený do Rakúska. Podozrenie z účasti na únose padlo na SIS. Tá sa mala zúčastniť aj na vražde Róberta Remiáša, priateľa Oskara Fegyveresa, korunného svedka v kauze únos. (Vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa je obvinený z návodu na vraždu.)
23. a 24. mája 1997
Č Malo sa konať referendum o štyroch otázkach, medzi nimi aj o tej, či prezident má byť volený občanmi. Keďže túto dal minister vnútra Gustáv Krajči z hlasovacích lístkov odstrániť, referendum bolo zmarené.
júl 1997
Č Na summite NATO sa rozhodlo, že na konzultácie o rozširovaní Aliancie budú v prvej vlne prizvané Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Slovensko nie.
december 1997
Č Európska rada rozhodla, s ktorými krajinami začne v roku 1998 rokovať o vstupe do EÚ. Kým Česko, Poľsko i Maďarsko medzi "vyvolenými" boli, Slovensko nie.
február - marec 1998
Č Začiatkom februára Ústavný súd vyriekol, že ministerstvo vnútra svojím konaním pri referende porušilo práva Ivana Šimka. Prezident nato určil, že referendum sa vykoná v apríli.
Č 2. marca prezidentovi uplynulo funkčné obdobie. Keďže následníka parlament nezvolil, jeho právomoci prešli na vládu, respektíve jej predsedu Mečiara, čo títo už na druhý deň využili. Prezidentovo rozhodnutie o referende vláda zrušila. Mečiar amnestoval "trestné činy spáchané" v súvislosti jednak s prípravou a vykonaním referenda, jednak s oznámením o zavlečení mladšieho Kováča do cudziny. (V júli toho roka to ešte upravil.)
máj - august 1998
Č 20. mája Národná rada prijala spornú novelu tzv. volebného zákona. Uzákonilo sa o. i., že na to, aby sa koalícia politických strán dostala do parlamentu, musí každá zo strán získať najmenej 5 % z celkového počtu platných hlasov (dovtedy na to koalícii stačilo získať 7 %, ak ju tvorili 2 alebo 3 strany, a 10 %, ak ju tvorili najmenej 4 strany). Niektoré predvolebné koalície na to reagovali tak, že sa pretvorili na strany. V prípade SDK to HZDS napadlo na Najvyššom súde, no neuspelo.
25. a 26. septembra 1998
Č Konali sa parlamentné voľby. Parlament utvorili HZDS (27,00 % platných hlasov), SDK (26,33), SDĽ (14,66), SMK (9,12), SNS (9,07) a SOP (8,01).
október - december
1998
Č HZDS sa vládu zostaviť nepodarilo. Na jej utvorení sa predbežne dohodli SDK, SDĽ, SMK a SOP. 30. októbra novozvolený predseda parlamentu Jozef Migaš (SDĽ) vymenoval vládu na čele s Mikulášom Dzurindom (SDK). Parlament jej vyslovil dôveru 2. decembra.
15. mája 1999
Č Po prvý raz sa konala priama voľba prezidenta. Keďže ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, prezident nebol zvolený. Do 2. kola voľby postúpili Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar.
29. mája 1999
Č Konalo sa 2. kolo voľby prezidenta. Za prezidenta bol zvolený Schuster, keď získal 57,18 % platných hlasov.
december 1999
Č Európska rada rozhodla, že Slovensko prizve na rozhovory o vstupe do EÚ.
20. a 21. septembra 2002
Č Konali sa parlamentné voľby. Parlament utvorili HZDS (19,50 % platných hlasov), SDKÚ (15,09), Smer (13,46), SMK (11,16), KDH (8,25), ANO (8,01) a KSS (6,32).
október - november
2002
Č Začiatkom októbra sa SDKÚ, SMK, KDH a ANO dohodli na zostavení vlády. 16. októbra prezident vymenoval vládu na čele s Dzurindom (SDKÚ). Národná rada jej vyslovila dôveru 14. novembra.
Č Slovensko bolo prizvané na rokovania o vstupe do NATO.
16. a 17. mája 2003
Č Konalo sa referendum o tom, že či sa Slovensko má stať členom EÚ. Keďže sa ho zúčastnilo viac ako 50% voličov (52,15), bolo platné. Za pričlenenie Slovenska k EÚ bolo 92,46 % z celkového počtu platných hlasov.
29. marca 2004
Č Slovensko sa stalo členom NATO.
3. apríla 2004
Č Konala sa voľba prezidenta. Keďže ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, prezident nebol zvolený. Do 2. kola voľby postúpili Mečiar a Ivan Gašparovič. Zároveň sa konalo referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady a konaní volieb v roku 2004. Na referende sa zúčastnilo 35,86 % voličov, takže nebolo platné.
17. apríla 2004
Č Konalo sa 2. kolo voľby prezidenta. Za prezidenta bol zvolený Gašparovič, keď získal 59,91 % platných hlasov.
1. mája 2004
Č Slovensko sa stalo členom EÚ.
13. júna 2004
Č Konali sa voľby do Európskeho parlamentu. Zastúpenie v ňom dosiahli SDKÚ (17,09 % platných hlasov, 3 mandáty), ĽS - HZDS (17,04 %, 3), Smer (16,89 %, 3), KDH (16,19 %, 3) a SMK (13,24%, 2).
