Hovoria o ňom, že je to ten najlepší apoštol cyklistiky. Päťnásobný víťaz Tour de France Bernard Hinault svojho času kraľoval svetovým pelotónom a v rokoch 1978 až 1985 prakticky nemal seberovného súpera. Bol výraznou individualitou, povestnou nielen výkonmi, ale i vystupovaním a osobitou prípravou. Jeden z najlepších cyklistov všetkých čias prezývaný Monsieur Blaireau (Jazvec) včera oslávil päťdesiatku.
Počas dvanásťročnej profesionálnej kariéry bol takmer nezdolateľný. V roku 1980 vyhral majstrovstvá sveta na ceste. Na Tour de France nastúpil na trón po inom cyklistickom titanovi Eddym Merckxovi a päťkrát bol kráľom pretekov. Tri razy vyhral Giro d'Italia a dva razy španielsku Vueltu. Jazdieval za stajňu Gitane/Renault, neskôr prestúpil k La Vie Claire.
Prezývku Jazvec dostal húževnatý Francúz za vlastnosť správať sa nebezpečnejšie, keď sa ocitol v ohrození. Bol veľmi bojovný a často menil taktiku v pelotóne tak, aby bola pre neho čo najvýhodnejšia. Traduje sa, že pred záverečným stúpaním pri pretekoch dostával cyklistickú fľašu naplnenú šampanským. O veľkom cyklistickom talente u neho nemohla byť reč.
"Pochádzam z rodiny bez akejkoľvek športovej tradície. Dedko mal kúsok pôdy v Bretónsku a rodičia i príbuzní sa starali, ako z toho políčka a záhradky čo najlepšie uživiť rodinu," hovorieval. Narodil sa v mestečku Yffiniac. Najskôr behal a hral futbal, ale veľmi mu to nešlo. Tak si radšej požičal bicykel od staršieho brata a vrátil ho až s medailou za víťazstvo v púťových pretekoch nováčikov.
V roku 1971 vyhral prvé skutočné preteky medzi dorastencami a profesionálne cyklistickú kariéru začal v roku 1974. Práve včas: pelotón prežíval krízu, chýbala ústredná postava, manažéri ju hľadali medzi nováčikmi a ich voľba padla na Hinaulta. Nemusel nosiť vodu hviezdam, ale naopak hneď sám dostal dvoch pomocníkov - domestikov. Vytvoril s nimi tím, ktorý v pomerne krátkom čase dosiahol dobré výsledky. Bol obľúbený u divákov, ale narobil si i nepriateľov, lebo dokázal svoje názory o pomeroch v profesionálnom tábore formulovať výstižne a nekompromisne. Jazdil 40-tisíc kilometrov ročne.
"Na rozdiel od Merkcxa a ostatných som nikdy nebol tréningovým fanatikom, ktorý denne hltá 250 kilometrov na bicykli. Nemilujem ani ťažké činky, radšej pracujem tvrdo na záhrade. Prechádzky so psom ma upokojujú, takže pri pretekoch pôsobím veľakrát až flegmaticky. Trénujem vždy len tak, aby som mal bicykel rád a nestal sa mi bremenom," tvrdil Hinault.
Z vrcholovej cyklistiky odišiel v roku 1986. "Mal som 31 rokov, keď som vyhral poslednú tour. Mohol som pretekať ešte tak rok či dva, ale vždy som hovoril, že prestanem v tridsiatich dvoch. A to som urobil. Zavesil som bicykel na klinec, kde aj zostal," povedal. Po odchode začal pracovať pre usporiadateľa Tour de France a dodnes platí za športovú autoritu, ktorej názory majú váhu. "Za doping by som dával doživotie, tak by sa vyhnal z mozgov. Dopoval si? Potom doživotný zákaz pretekania. Toto jasné pravidlo by zamestnalo mozgy tých chlapcov, ktorí o ňom premýšľajú," rozčuľoval sa v jednom z nedávnych rozhovorov.
Slávny muž francúzskej cyklistiky teraz farmárči, hoci nikdy nechcel byť poľnohospodárom. Tiež sa viac venuje rodine: s manželkou Martine majú synov Alexandra a Michela. A vyrobil si vlastnú značku bicykla Hinault.
(ja, čtk)
ÚspechyPočet víťazstiev v etapových pretekoch:
200
Majster sveta:
1980 v Prahe
Víťaz Tour de France:
1978, 1979, 1981, 1982, 1985
Víťaz Giro d'Italia:
1980, 1982, 1985.
Víťaz Vuelty:
1978 a 1983.
