Zásadný rozdiel je v mládežníckom volejbale. V Česku prešli na systém športových centier dotovaných zväzom. Je ich štrnásť a na činnosť dostávajú slušnú sumu, ročne okolo 400-tisíc. Na Slovensku je príprava talentov centralizovaná. Existujú dve športové gymnáziá s volejbalovými triedami - v Trenčíne pre chlapcov a v Nitre pre dievčatá - a ich dotácie sú v porovnaní s českými menšie. Tu to mala byť priama zásobáreň reprezentácie, v Česku sa zachovalo konkurenčné prostredie.
V dospelom volejbale spravili české i slovenské kluby po rozdelení rovnakú chybu - "prepískli" investície do hráčov. Zarábali ročne milión i viac, no ich kvalita tomu nezodpovedala. Všetky kluby na tom postupne vykrvácali. Dnes je situácia iná. V Česku platy opäť stúpli, príjem volejbalistu 50-tisíc korún nie je nič mimoriadne, tu je to výnimočný jav, ak sa vôbec vyskytuje. Ekonomická situácia klubov je neporovnateľná.
S tým súvisí otázka sponzoringu. Podpredseda českého zväzu Antonín Lébl je autorom projektu, v ktorom volejbal pojal ako rýdzi obchod. Jeho cieľom bolo dostať volejbal do televízie. V konkurencii divácky príťažlivejších kontaktných športov ako basketbal, hádzaná, o hokeji nehovoriac, to nebolo jednoduché. Je to začarovaný kruh. Lébl najskôr dokázal presvedčiť verejnoprávnu televíziu, aby zaradila do programu volejbalové prenosy. Logicky to zvýšilo záujem sponzorov. Do toho prišiel úspech reprezentácie na majstrovstvách Európy v Ostrave 2001, ktorý zásadne zdvihol popularitu volejbalu. Veď sledovanosť zápasu o bronzové medaily Česko - Rusko bola päťpercentná, čo je viac ako majú prenosy z tamojšej futbalovej ligy.
Musí platiť zásada, že volejbal ako produkt nesmie vyvolať negatívny dojem. Divák, ale aj sponzor, dokáže prijať prehru. Ale musí mať zo zápasu pozitívny obraz. Problém slovenskej ligy nie je v jej kvalite, ale v tom, že stretnutie so všetkým, čo k nemu patrí, vyzerá mizerne. Nie je marketingovo pripravené. V tom je ďalší zásadný rozdiel.
Súčasný český i slovenský volejbal charakterizuje veľký odlev hráčov i hráčok do zahraničia. Odlišnosť je v tom, a súvisí to s ekonomickou silou klubov, že česká liga je schopná splniť finančné požiadavky kvalitných volejbalistov vracajúcich sa zo zahraničného angažmánu. Na Slovensku chýbajú, nikto by ich nezaplatil. Preto tu ligu hrajú buď veľmi mladí úplni amatéri, alebo vyslúžilci. Všetky české prvoligové tímy fungujú na plne profesionálnej úrovni. Hráči dvakrát denne trénujú, ich hlavným zamestnaním je volejbal.
Prečo na Slovensku peniaze v športe chýbajú, si netrúfam povedať. Zrejme je to celospoločenská otázka. Ale mám dojem, že volejbal tu nemá takú pozíciu, aby prilákal väčšiu podporu sponzorov. Vedenie zväzu musí urobiť viac preto, aby to bol marketingovo zaujímavý produkt. Navyše, volejbal v Česku má veľkú tradíciu a patrí ku kultúre národa.
ZDENĚK HANÍK - druhú sezónu tréner volejbalistov VKP Bratislava, majstrov Slovenska 2004, za bratislavských policajtov hral v ročníku 1992/93, bol kapitánom federálnej reprezentácie, pred ME 1993 sa vzdal činnosti, ako reprezentačný kouč viedol Česko na ME 2001 - 4. miesto.
