a.
Oficiálna rozlúčka sa konala za najprísnejších bezpečnostných opatrení na letisku, na mieste bola Arafatova rodina, noví palestínski lídri a asi 60 štátnikov z celého sveta. Verejnosť tam nemohla.
Všetko prebehlo podľa plánu. Nečakalo sa dokonca ani na politikov, ktorí nestíhali. Na letisku bol taký nápor prilietajúcich lietadiel, že museli čakať. Napríklad nemecký minister zahraničia Joschka Fischer preto už len videl, ako zatvárajú dvere lietadla, kde naložili rakvu.
Po krátkej modlitbe v mešite v susednom kondolenčnom stane prijímala palestínska delegácia s Arafatovým nástupcom na čele Organizácie pre oslobodenie Palestíny Mahmúdom Abbásom prejavy sústrasti od zhromaždených prezidentov, panovníkov a štátnikov. Prítomní boli i ďalší dvaja Arafatovi nástupcovia - dočasný predseda palestínskej autonómie Ravhí Fattúh a nový predseda hnutia Fatah Farúk Kaddúmí.
Z arabských a moslimských krajín sa prišli rozlúčiť s Arafatom väčšinou panovníci alebo prezidenti, ostatné štáty zastupovali len ministri zahraničia. Za Slovensko tam bol Eduard Kukan.
Egypt chcel pôvodne obmedziť počet palestínskych účastníkov obradu. Nakoniec však do Káhiry prišli aj predstavitelia radikálnych palestínskych frakcií, medzi nimi i politický vodca hnutia Hamas Chálid Mišal.
Do Káhiry pricestovala i Arafatova vdova Suha, ktorá s ním posledné roky nežila. V súlade s islamskými pravidlami sa obradu nezúčastnila. Bola v salóniku pri mešite v spoločnosti manželky egyptského prezidenta Husního Mubaraka, na pohreb do Ramalláhu vôbec nešla. Aj s dcérou však bola pri lietadle, do ktorého naložili rakvu, aby Arafatovo telo odviezlo do Ramalláhu.
Smútočný obrad v Káhire ako jediná naživo prenášala egyptská televízia, žiadnym iným médiám prístup neumožnili. Na letisku zachytila egyptská televízia ojedinelé zábery plačúcej Arafatovej deväťročnej dcéry Zahvy. "Neplač Zahva. Tvoj otec nikdy neplakal. Všetky arabské deti dnes s tebou cítia tvoju hrdosť a dôstojnosť," sprevádzal emotívne zábery hlas anonymného komentátora. (čtk, kos)
