Rakvy s telom Jásira Arafata sa chcel každý aspoň dotknúť. Polícia chaos nezvládala. FOTO - REUTERS
"Arafat je náš jediný vodca," vykrikujú palestínski mladí muži. Snažia sa prekričať strely vypálené do vzduchu.
Na Arafatovom pohrebe žiadne zbrane nemali byť. Keď sa však na palestínskych policajtov začali tlačiť davy a v nich ich kamaráti z dediny, synovci a susedia, zabudli na príkazy a pustili ich aj so zbraňami. Mužov, čo mali hlavy zabalené v arabských šatkách a ktorých oči hovorili, že nepoznajú slovo kompromis, púšťali bez kontroly. Bolo jasné, že to nie sú zberači olív.
Arafatov pohreb mal byť dôkazom, že palestínska samospráva je pripravená riadiť život na sporných územiach. Ako test však bol včerajší chaotický deň pritvrdý oriešok.
Telo neukradli
Všetko sa malo začať už v Jeruzaleme. Viacerí izraelskí komentátori, ale aj miestni Arabi hovorili, že piatkové tradičné modlitby na Chrámovej hore sa môžu zvrhnúť na konfrontáciu medzi moslimami a židmi. Objavili sa dokonca aj špekulácie, že niektorí radikáli sa v Ramalláhu pokúsia "ukradnúť" telo Jásira Arafata a budú ho chcieť previezť do Jeruzalema. Podľa Palestínčanov by totiž Arafata mali pochovať práve tam a nie v Ramalláhu. Izrael to však nedovolil.
Napokon sa skončilo všetko dobre. Nespoľahlivým osobám, jednoducho, zakázali vstup na jeruzalemskú Chrámovú horu. Neobišlo sa to bez zrážok a niekoľkých zatknutí, ale to sa v Jeruzaleme stáva aj v menej náročné dni.
Poznajú len Arafata
V Ramalláhu sa to však nedalo. Do rozbúraného mesta sa valili davy: spievali, kričali, že Arafat je jediný vodca a oni sa mu obetujú, niektoré ženy upadali do hystérie a výnimkou neboli muži, ktorí ľútostivo plakali.
Prevládali mladí ľudia. Predvádzali sa pred početnými zástupcami tlače a nechávali sa fotografovať so zbraňami v rukách. "Bol to náš otec, náš strýko," skandovali. V rukách mali palestínske zástavy, ale aj iracké, vlajky Hizballáhu, mnohí zase štylizované obrázky Jásira Arafata.
"Jediný, koho títo ľudia poznajú, je Arafat. Abbás alebo Kurája, to sú pre nich neznáme pojmy. Keby ste videli palestínske učebnice, tak by ste to pochopili. Je to kult osobnosti," vysvetľuje učiteľ na palestínskej univerzite Bir Zeit Abdel. Abdel vie, o čom hovorí: študoval v Moskve za Brežneva.
Tlačenica a streľba
Palestínčania, ktorí sa počas Arafatovej choroby správali veľmi pokojne, včera dostali poslednú šancu prejaviť postoj k svojmu vodcovi. Využili ju naplno. Emócie boli silné už na začiatku, keď sa ukázalo, že miesta, na ktorých mohli Palestínčania vstupovať do Ramalláhu, nestačia. Vtedy sa ľudia len tlačili a nadávali si.
Keď sa však začali šíriť informácie, že zo Sinaja vzlietol vrtuľník s Arafatovým telom, ulice Ramalláhu sa začali meniť na kotol. Ľudia dupali, vykrikovali, čoraz častejšie strieľali do vzduchu, bolo počuť húkanie sanitiek, a tlačili sa na miesto, kde mal pristáť.
Oni si ho ukradli
Vtedy sa ukázalo, že palestínski policajti nemajú na dav žiadne páky. Viac ako polhodinu vyjednávali palestínski predstavitelia s ľuďmi okolo helikoptéry, aby ustúpili aspoň toľko, aby mohli otvoriť dvere a vytiahnuť Arafatovu rakvu von.
Takmer každý sa jej chcel dotknúť, pobozkať palestínsku zástavu a aspoň na kúsok odprevadiť Arafata do Mukaty, kde ho čakala hrobka z jeruzalemského kameňa, s prsťou zeme z mešity Al-Aksá na jeruzalemskej Chrámovej hore.
Keď rakvu nakladali na auto, pretlačili sa k nej okrem policajtov aj ozbrojení muži. "To sú teroristi. Oni si ho ukradli," hovoril starší muž na okraji Ramalláhu. Nechcel sa tlačiť v dave, stačilo mu, že bol v Ramalláhu, keď tam naposledy prišiel Arafat.
Pochovali ho rýchlejšie
Hystéria a dramatické problémy s organizáciou pohrebu spôsobili, že časový plán pohrebu sa vôbec nedodržiaval. Slnko sa už chystalo zapadnúť, keď sa v Mukate zatvorili dvere a Arafata ukladali do hrobu. Ceremoniál vraj skrátili na minimum, aby čoraz nervóznejším a vypätejším ľuďom, ktorých policajti prestávali zvládať, mohli povedať, že je po všetkom.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Ramalláh
