Radí psychológ PhDr. Ivan Valkovič V poslednom čase ma trápi problém, ktorý sa, mám pocit, stále zhoršuje. Zabúdanie a nesústredenosť. Zabúdam úplne pravidelne. Viem, môžete mi povedať, že v mojom veku to je normálne. Ale začínam s tým mať problém aj v práci a súkromnom živote. Potom to vyzerá, že som flákač a neviem dodržať slovo, ale ja beriem veci vážne, len jednoducho zabudnem. Ak si niečo napíšem do diára, zabudnem sa do neho pozrieť. Inak som presvedčený, že svoju prácu vykonávam kvalitne, len tieto nepríjemné epizódky ma ubíjajú. So zabúdaním podľa mňa súvisí nesústredenosť. Myslím, že mi to myslí dobre, ale často mi robí problém udržať koncentráciu na jednu tému. Napríklad sa s niekým rozprávam, jeho reč vo mne niečo asociuje, ja začnem nad tým premýšľať a prestanem ho vnímať. Keď sa ma niečo spýta, nechcem sa priznať "nepočúval som ťa, prepáč" a improvizujem, čo je ešte horšie a vyzerám ako ignorant. Počul som o rôznych prípravkoch, ktoré vraj takéto veci zlepšujú, dávajú do poriadku synapsy (lebo všetko je asi o chémii v mozgu), nootropil, výťažky z ginka a podobne. Chcem sa spýtať, či to naozaj funguje a či sa dajú takéto problémy zlepšiť aj prirodzenou cestou. Ktosi mi radil aj autogénne tréningy.
Na záver chcem napísať, že alkohol pijem málo, ale veľa pracujem a nežijem práve harmonickým životom - tie posledné dve veci môžu mať tiež vplyv?
Martin, 35
Milý Martin,
Povedal by som, že tie posledné dve veci môžu mať tiež vplyv. Nie práve harmonický život celkom iste odpútava pozornosť a narúša človeku koncentráciu. Domnievam sa, že harmonický život a práca, ktorá človeka baví, veľmi prispieva ku koncentrácii. To, čo robím rád, robím sústredene. A ak to robím v pozitívne naladenom prostredí, pozornosť a sústredenosť sa môžu len zvýšiť. Určite platí aj opak: ak ma niečo trápi, myseľ mi odbieha k problému a koncentrácia trpí.
Veľa práce zase prináša veľa informácií a tie sa ťažšie držia v pamäti než menšie, primerané množstvo informácií. Je to podobné ako s pamäťou v počítači: keď je už zaplnená, nové informácie neprijíma. Alebo sa nové informácie dajú uložiť len vtedy, ak im miesto uvoľnia staré, a tie zabudneme.
Spomínate vek. Dobre, ale 35 rokov sa mi nezdá tak veľa na to, aby sa už prejavila skleróza. Pokiaľ to nie je nejaké neurologické ochorenie, čo by bolo dobré overiť u odborného lekára. Podľa mojich praktických skúseností nastupuje výraznejšia neschopnosť zapamätať si nové poznatky až po 50-ke. A ani to nie vždy. Zdravý životný štýl, dostatok pohybu aj duševnej aktivity, pestrá a zdravá strava bohatá na vitamín B6, pocit zmyslu života, to všetko môže viesť k čulosti do vyššieho veku.
Čo sa dá robiť v takom prípade, ako je váš? Myslím si, že kombinácia rôznych prvkov a pomôcok je tým najlepším riešením. Prakticky to teda znamená zdravo sa stravovať, dbať na dostatočný prísun vitamínov (aj spomínaného B6), možno aj vo forme medicínskych a prírodných prípravkov na zlepšenie pamäti. Dbať na dostatok telesného pohybu a na dostatok duševných aktivít. Z hľadiska zlepšenia pamäti je dôležité najmä jej používanie a precvičovanie: učiť sa texty spamäti, učiť sa cudzí jazyk, lúštiť krížovky a rébusy a podobne. Do takéhoto životného spôsobu možno zahrnúť aj autogénny tréning.
Okrem toho je možné nájsť si taký spôsob zaznamenávania povinností, ktorý bude fungovať. Pri zapisovaní do diára je naozaj potrebné zaviesť si aj pravidelné pozeranie do diára, napríklad každé ráno po príchode do práce. Alebo dnes existujú elektronické diáre, ktoré zazvonia v patričnom čase, aby vám pripomenuli úlohu. Mne osobne veľmi pomáha mobilný telefón s takouto vymoženosťou.
Iná vec je, že vám počas rozhovoru odbehnú myšlienky inam, teda najmä to, ako to riešite. Som presvedčený, že nepriznanie sa k nepočúvaniu a "improvizovanie" súvisí s niečím iným. Príčiny sa môžu líšiť, ale výsledok takéhoto správania je jasný. Tu nepomôže ani ginko, ani cvičenie, ale jasná reč. Ak vám myseľ odbehne, je lepšie (aj keď ťažšie) priznať sa a požiadať druhú stranu o zopakovanie. Alebo ukončiť rozhovor, ak je vo veci to, že vás to nezaujíma, nemáte čas, chcete sa venovať niečomu inému, dôležitejšiemu a pod. Ani to nie je vždy jednoduché a možno sa vám to nezdá ani zdvorilé, ale je to možné urobiť zdvorilo a podľa mňa je to lepšie riešenie. Pravda, najťažšie by to bolo so šéfom, ak sa vám to stáva aj v kontakte s ním. Nadriadenému sa možno nechcete zdôverovať so svojimi slabinami. To je na zrelú úvahu: ak je to človek, ktorý vie pochopiť problémy svojich podriadených a je ochotný pomáhať, potom by to stálo za to. Ak sa ale obávate toho, že by to zneužil proti vám a že by vám to pozíciu na pracovisku iba zhoršilo, popasujte sa s tým bez neho.
