IntimitaTridsaťpäťročný Martin má problém so zapamätávaním a nesústredenosťou. Navyše, ťažko udrží pozornosť na jednu tému. Martin počul o stimulujúcich prípravkoch, ktoré pri takýchto problémoch pomáhajú, ale aj o rôznych iných spôsoboch, ako stav zlepšiť.
Internetových čitateľov sme sa opýtali, či majú skúsenosti s takýmto problémom.
Mám 23 rokov. O tomto probléme som sa prvýkrát dozvedel, keď som to začal pociťovať na vlastnej koži. Už ako 21-ročný som s tým mal počas štúdia na VŠ problémy. Najprv som to bral na ľahkú váhu. No keď som si začal naplno uvedomovať, že sa niečo vo mne zmenilo, vyhľadal som pomoc. Nie lekársku. Pomohli mi blízki, no hlavne som si pomohol sám. Tu sú moje rady: Treba sa snažiť opakovať si výrazy, ktoré si človek povie sám pre seba ráno. Zopár slov. Na začiatok stačí 3 až 5. Treba ich napísať na papier a celý deň ich držať v hlave (samozrejme nezabudnúť pri tom myslieť aj na každodenné povinnosti). Večer si ich skontrolovať s papierom. Toto treba dodržiavať pravidelne. Každý úspešný týždeň si ráno povedať o dve slová viac. Nie som psychológ, a tak neviem či to zaberie u každého. Určite viem, že mne to behom roka pomohlo.
l l l
Môžete do seba pchať lieky, drogy alebo čokoľvek iné, jednoducho, ak je to vo vás, treba to prijať ako časť svojej osobnosti. Ja mám tiež podobný problém. Na jeho potlačenie používam pripomienky v mobile a v práci program na pripomienky. Okrem toho, keď človek zabúda v práci, tak to nemusí súvisieť s pamäťou, ale s množstvom úloh, ktoré má a neschopnosťou si ich zorganizovať, čo je myslím, najčastejšia príčina.
l l l
Ja mám podobne postihnutú kolegyňu. A môžem povedať, že to vôbec nie je príjemné. Stále jej všetko treba opakovať a aj tak zas urobí rovnakú chybu a zas niečo zabudne. Keby som ju nekontrolovala, tak vybuchnú termíny a zle bude aj na mňa. Raz si hovorím, že musím byť trpezlivá, že je to asi choroba, inokedy mi to už poriadne lezie na nervy a myslím si, prečo by som mala robiť za ňu. Každý občas zabudne, ale tak sa nesústrediť, že po porade vôbec nemá predstavu, o čom sa hovorilo a čo sa dohodlo, to sa mi zdá priveľa. Neviem, či je to naivná predstava, ale ak má Martin 35, myslím, že by to ešte nemusela byť skleróza ani Alzheimer a naozaj by mohol sám skúšať trénovať si pamäť a sústredenie. Sú na to všelijaké knižky - pozitívom je, že si to uvedomuje, čo je prvý krok, aby s tým mohol niečo urobiť. Moja kolegyňa si svoj problém nechce ani pripustiť, tak sa s ňou veľmi nedá pohnúť.
l l l
Mám iba niečo cez 20 rokov, študujem na VŠ, popri tom som zamestnaný, a problém poznám na vlastnej koži. Podľa mňa nejde o chorobné zabúdanie. A ak to má spojitosť s problémami s koncentráciou, dá sa to prekonať, aj keď ja som sa z podobnej situácie dostával relatívne dlho. V prvom rade ide o problém s koncentráciou - práve z neho vychádza problém so zabúdaním. Ľudovo: jedným uchom dnu, druhým von. Aj ja som s tým mal v práci problémy, lebo som sa na poradách myslel na úplne iné veci, a iba relatívne veľké vypätie síl ma dokázalo dokopať k tomu, aby som sa koncentroval na tému porady. V priebehu času sa však dá vypracovať druhá úroveň vnímania, ktorá sa skutočne dokáže koncentrovať aj na úplne nezaujímavé veci.
l l l
Existujú tabletky, ktoré poznajú hlavne študenti a ľudia, ktorí sa musia vedieť koncentrovať. Nie sú to drogy, samozrejme, pokiaľ za drogu nepovažujete aj rannú kávu. Ide o výrobky zložené z ginka, guarany, lecitínu a podobne. Samostatný lecitín je prirodzená súčasť sóje, a má výborné účinky aj na nervovú sústavu. Ginko a guarana podporujú organizmus a človek sa po užití týchto zložiek necíti taký unavený, pomáhajú prekrvovať mozog, a tým napomáhajú koncentráciu.
Pamäť a testosterón
Ak mužom chýba hormón testosterón, stávajú sa zábudlivými. Pacienti s rakovinou prostaty, u ktorých bola v rámci liečby tvorba testosterónu potlačená liekmi alebo odňatím semeníkov, majú podľa výskumu väčšie problémy s pamäťou ako rovnako starí zdraví muži. K tomuto záveru dospela štúdia, ktorú nedávno predstavili na kongrese neurológov v kalifornskom San Diegu. Tridsiatim mužom ukázali zoznam 30 slov a vzápätí, alebo po dvoch či dvanástich minútach, im predložili ďalší zoznam. Pokusné osoby dostali za úlohu povedať, ktoré slová sa vyskytujú na oboch zoznamoch. Ak zoznamy nasledovali hneď po sebe, dosahovali všetky pokusné osoby podobné výsledky. Ak však zoznamy nasledovali s dvojminútovou alebo dvanásťminútovou prestávkou, mali pacienti s prostatou podstatne väčšie problémy s pamäťou. Jerry Janowski z Oregonskej univerzity sa domnieva, že nedostatok hormónu poškodzuje hyppocampus, časť mozgu, ktorá je vyhradená pre učenie a pamäť. Produkcia testosterónu u mužov klesá od dvadsiatky až tridsiatky do sedemdesiateho roku života približne o 40 percent. (čtk)
