" Musíš dobre variť a stále sa starať o svoju krásu. Nezabudni, nešikovný muž rodinu nikdy nezabezpečí. Nepchaj nos do mojich záležitostí, nehovor nič, iba ma nasleduj. Nebuď žiarlivá, pretože sa nechystám mať aféru so žiadnou inou. Teda, pravdepodobne nie, alebo - možno nie - vlastne, musíš byť na to pripravená. Pretože si opustila svoj rodný dom a prišla si ku mne, nezabudni, že už nemáš domov, kam sa môžeš vrátiť."
Toto sú slová piesne Kampaku sengen (Vyhlásenie pána domu), ktorá bola v Japonsku veľmi populárna asi pred dvadsiatimi rokmi. Skôr, ako sa dostanem k vysvetleniu jej obsahu, ešte jeden príklad. V Japonsku je veľa druhov nealkoholických nápojov a medzi nimi aj "Oj, oča!". V preklade to znamená "Héj, čaj!" Je to studený zelený čaj vo fľaške a jeho názov pochádza z typického japonského zvolania muža na ženu, keď si želá šálku čaju.
Vráťme sa teraz k piesni z úvodu. V čase jej vzniku istá skupina žien vystúpila jednoznačne proti jej obsahu, pretože pieseň neskrývane ponižuje ženy. Ich aktivita však nemala veľkú odozvu. Mnohé ženy zaujali postoj zmierených s osudom, väčšina ľudí pieseň akceptovala bez vážnejších úvah a výhrad. Aj preto, že melódia piesne je krásna. Niektorí vysvetľovali pocity muža spievajúceho takéto vyznanie síce ako demonštrovanie mužskej nadvlády, ale vo vnútri určite ľúbiaceho ženu. A čudovali sa, že to niekto môže chápať aj inak.
Muži v Japonsku skutočne rozmýšľajú tak, ako ten z piesne. Dnes už síce skôr generácia našich otcov, no ich otcovia boli zrejme ešte prísnejší. V moderných časoch sa správanie mužov trochu zmenilo. Aj v médiách sa hovorí, že podceňovanie žien nie je správne, v Európe či v Amerike sa to nenosí. No hoci to Japonci teoreticky vedia, model partnerstva ako v piesni je v nich hlboko zakorenený. A že to spoločnosť považuje za prirodzené, dokazuje aj existencia produktu "Oj, oča!"
Citované slová piesne vnímate pravdepodobne ako niečo neadekvátne, nepríjemné, poburujúce. Japonci to tak necítia, pretože to je naša kultúra. Pre ženy je jednoduchšie znášať tento stereotyp, než byť proti. Žena sa mu prirodzene podvolí.
Pred pár dňami sme sa s mojimi slovenskými kamarátkami rozprávali o tom, či by si po sobáši vzali manželovo meno, alebo nechali svoje dievčenské. V Japonsku takáto téma ani neexistuje. Ľudia berú ako úplnú samozrejmosť, že žena preberie manželovo priezvisko. (Podľa zákona môžu mať manželia meno manžela alebo meno manželky, ale nesmú mať rozdielne meno.) V japonských mužoch je zakorenené, že žena prichádza za mužom do jeho rodiny za nevestu, takže vziať si jeho meno je úplne samozrejmé.
Možno sa vám zdá, že japonskí muži vystupujú voči žene ako králi, ale na druhej strane, ak sa raz Japonec ožení, inštinktívne cíti obrovskú zodpovednosť za ženu a celú svoju rodinu a urobí všetko pre to, aby ju ekonomicky zabezpečil a ochránil.
Nechcem hodnotiť, čo je dobré a čo zlé, chcem len povedať, že mne imponuje európsky spôsob partnerstva. Je dobré, ak muž skúsi niečo z toho, čo robí pre domácnosť obyčajne žena, je dobré, keď sa hrá s deťmi, a keď zase žena pozná jeho záležitosti. Vtedy naozaj kráčajú spolu životom.
Autor: MASAHIKO
