kej reprezentácie. Zajtra sa postavia v poslednom dueli Nemeckého pohára proti sebe prvýkrát v živote ako súperi. Placho usmievavý Yan, ako je uvedený na súpiske USA, je zhovorčivý. Len pri slovenčine ospravedlňujúco požiadal o pomalšie tempo.
Ako vnímate nedeľný súboj?
Veľmi sa o tom s otcom nebavíme. Určite budem podvedome cítiť, že bude niekde nad striedačkou súpera a intenzívne prežívať, že prvýkrát budem hrať proti krajine, kde sa on narodil. Ale keď padne buly, sústredím sa len na konkrétnu úlohu v mojom tíme v najbližšom striedaní.
Váš otec je svetovým hokejovým unikátom. Hral za bývalé Československo, Kanadu i Slovensko. Vy ste sa narodili v kanadskom Quebeku, hráte za USA. Aké máte vlastne pasy?
Iba americký. Kanadský som vrátil a uvažujem v budúcnosti aj o slovenskom. Existuje taká možnosť.
Pred dvoma rokmi ste sa zúčastnili v letnom kempe slovenskej dvadsiatky v Trenčíne, ktorý ste nedokončili. Prečo?
V tom čase som bol viac vyťažený štúdiom. A hlavne som musel sebakriticky uznať, že som nemal potrebnú formu. Prepadli ma výčitky, že niekomu zaberám miesto. Na sebavedomí mi tiež nepridalo, že som v kabíne ťažšie komunikoval v slovenčine. Ale nebral som to ako traumu, normálny hokejový život.
V súčasnosti sa vám hokejovo darí. S desiatimi gólmi ste najlepším strelcom Norimbergu, vybrali vás do silného tímu USA. Ako by ste zareagovali, keby vás nominoval generálny manažér slovenskej reprezentácie?
Normálne. Ale vidíte, že som sa otcovi nezdal dosť dobrý ( smiech ). Okrem toho, nespĺňam podmienku medzinárodnej federácie, podľa ktorej hráč, ktorý chce reprezentovať krajinu, v nej musí odohrať minimálne dve sezóny. Vážim si pozvánku amerického kouča, v posledných dvoch mesiacoch sa cítim naozaj vo forme. Mám z Norimbergu dobrý kondičný základ. Výber Ameriky je silný. Škoda, že sme sa dali od Kanaďanov zaskočiť v úvodnej tretine štyrmi gólmi. Potom sme boli lepší, keby sa hrala ešte jedna tretina, verím, že by sme vyhrali. Máme tu šestnásť hráčov so skúsenosťami z NHL, lídrami sú obranca Brett Hauer a útočník Ted Drury, brat známejšieho Chrisa z Buffala.
Ako sa vám páči v Norimbergu?
Veľmi. Okrem jedného či dvoch hráčov všetci hovoria po anglicky, tréner Greg Poss je Američan. Zároveň sa stal novým koučom nemeckej reprezentácie. Slovenský obranca Ľubo Sekeráš je pán hokejista. Múdro číta hru, dobre mieša puk a presne prihráva. Aj český krídelník Petr Fical v mojej lajne sa vie postarať o zábavu v slovenčine.
Uspokojujú vás podmienky v nemeckej lige?
Sú veľmi dobré. Veď za sto eur dnes už dostanete stotridsať dolárov.
Žijete druhý rok v cudzej krajine sám, ako trávite voľný čas?
Každé voľno venujem knihám. Čítam najradšej skutočné príbehy a autobiografie, žiadne fikcie. A ešte klasiku, teraz som pre zmenu zhltol dve knihy zo sveta biznisu. Nemčina však nepatrí k mojim silným stránkami. Vystačím si s angličtinou, francúzštinu veľmi nevyužijem. Som tu sám, ale netrpím. Mama ma bola navštíviť pred mesiacom, o tri týždne príde znovu. Otec podobne.
Dokončili ste univerzitu Notre Dame v USA, ste draftovaný Bostonom, ako vidíte svoju budúcnosť?
Túžim po NHL, to je môj cieľ. Vlani v lete som tam absolvoval kemp. Nebolo to zlé, hlavne sa mi otvorili oči do veľkého hokeja. Momentálna forma ma posmeľuje. Len aby nám všetkým NHL nezanikla. Myslím si, že táto sezóna je už celá stratená.
Kto bol vaším hokejovým vzorom v mladosti?
Peter Forsberg a Joe Sakic. Chlapci z Colorada vynikajúco korčuľujú, kontrolujú puk a výborne kombinujú. Prirodzene, vážim si umenie otca, končil v St. Louis, keď som mal dvanásť rokov.
Vaša mama Darina je smutná, že v St. Louis jej zostal prázdny dom. Čo robia vaši traja súrodenci?
Staršia sestra Katka je momentálne v Číne, vyštudovala univerzitu Georgea Washingtona a pracuje v turistickom biznise. Mladší brat Paľo hrá hokej a prvý rok študuje na univerzite v Denveri, sestra Kristína hrá tenis a nasleduje ma na univerzite Notre Dame.
