Všetci Izraelčania v lietadle brali takmer za vlasteneckú povinnosť zdôrazňovať, že sa netešia z Arafatovej smrti, ale nemôžu ani povedať, že by smútili.

Francúz Jerome, ktorý až do momentu, keď si obliekol modlitebné povrázky a na čelo si dal schránku s Tórou, vyzeral ako motorkár v rokoch, ale bol jasnejší. "Hanbím sa, že bol v nemocnici v Paríži. Je to hanba!" vykrikoval v hale. Ostatní ho upokojovali a hovorili, že to nevyzerá dobre, keď tak rozpráva o mužovi, ktorý ešte nevychladol.

Staručká židovka Eda sa celý čas tvárila, že ju to nezaujíma. Potom ticho zašepkala: "Všetci odchádzajú - Saddám, Arafat, o chvíľu odídu aj ostatní diktátori. To robia tie americké tanky, čo na nich mieria," uzavrela svoju politologickú prednášku.

Aj v lietadle takmer všetci okrem modliacich sa ortodoxných hovoria o Arafatovi. Keď pustia na monitoroch CNN, tí, čo nehovoria po anglicky, hlasno žiadajú svojich susedov, aby im prekladali. Potom sa na obrazovkách zjaví sladká americká romanca o novodobej Popoluške, mnohí protestujú a chcú vedieť, čo je s Arafatom, ako je to v Izraeli.

Spomínajú tiež na svojich známych, čo zomreli pri atentátoch a kladú to za vinu Arafatovi. O budúcnosti nechcú hovoriť, ale myslia si, že horšie môže byť vždy. "My síce bývame vedľa nich, ale skutočne nevieme, čo sa tam deje."

Na letisku v Tel Avive sú tiež výsluchy nepríjemnejšie ako zvyčajne. "Novinárka? Tak teraz sa idete pozerať, ako ho pochovávajú, keď zabíjal naše deti, kde ste boli?" pýta sa taxikár cestou do mesta.

V rádiu hlásia, že Arafatova smrť otriasla akciami izraelských bánk. To je jediná správa, ktorú o ňom včera o pol piatej poskytli Izraelčanom.

JANA MIKUŠOVÁ, Viedeň - Tel Aviv