Spojenie českej a slovenskej hereckej tradície. Emília Vášáryová v úlohe Věry Horeckej a Petr Forman v úlohe jej syna Martina. FOTO - ITA FILM
Žiadny zo štyroch predchádzajúcich filmov režiséra Jana Hřebejka sa nestretol s takým rozporuplným prijatím ako ten piaty - Horem pádem. Prirodzene, je prvý, ktorý nevznikol na námet Petra Šabacha, prvý, ktorý sa odohráva v súčasnosti, a prvý, ktorý na svet nehľadí cez ružové okuliare retrospektívy. Žiadne staré dobré časy, žiadne hľadanie pozitívnych ostrovčekov. Žiadna útecha. Žiadna nádej. Hřebejk opustil rozprávkový žáner. Každý, kto čaká, že sa do popuku nasmeje a z kina odíde s pocitom blaha, radosti a viery, že ľudia sú v podstate dobrí, bude sklamaný.
Horem pádem sa skladá z dvoch paralelných príbehov. Jeden je o sparťanskom fanúšikovi Frantovi a jeho balkánskej družke, túžiacej po dieťati. Druhá línia rozpráva zložitú rodinnú históriu syna-emigranta a otca-profesora, ktorý zapudil zákonitú manželku, aby mohol žiť so synovou bývalou láskou. Každá z týchto rovín by možno lepšie obstála osve. Hoci sa občas letmo dotknú, či pretnú, nie sú jedna pre druhú dôležité a nevyhnutné, ich postavy sa navzájom ovplyvňujú len minimálne, márne čakáme, že ich dôležitosť a vzťah odhalí finále.
Dramaturgicky úplne nezmyselne sa najsilnejšia scéna rodinného obeda (ktorá by tiež dokázala fungovať ako celovečerný film) udeje v polovici snímky. Film sa po nej uskromňuje už len s dovysvetľovávaním a opakovaním, hraničiacim s trápnou doslovnosťou, nehodnou kultivovaného diváka.
Zavádzajúce je nielen žánrové označenie "smutná komédia", ale aj slogan "komédia, ktorá vás rozplače, dráma, ktorá vás rozosmeje". Hřebejk a Jarchovský sa v texte, obraze i postavách rozhodli pre realizmus na úplnej hrane naturalizmu a realistický obraz našej prítomnosti určite nie je komédiou, skôr absurdnou drámou. Jej nádych má preto i Horem pádem.
Autori priznávajú, že ich inšpirovala celá škála drsných filmov ako Traffic, Amores Perros či 21 gramov. V skutočnosti však urobili len úkrok, polkrok, nakročenie smerom k filmovému umeniu pre náročných. Preplnili svoj film mnohými motívmi a epizódami, pričom nie všetky sú silné, pôvodné. V tom, čo má byť nové, sú Hřebejk s Jarchovským často neoriginálni, banálni, nepresvedčiví. Niektoré repliky priam trhajú uši, niektorým postavám nedokážeme veriť. Najsilnejší sú v typicky svojských scénach z rodinného života, ktoré vedia skvele napísať, obsadiť i zrežírovať.
Rovnako nevyrovnané sú aj herecké výkony. Emília Vášáryová ako zavrhnutá manželka je excelentná. Petr Forman, Jan Tříska a Ingrid Timková sú rozpačití, akoby utlmení. Jaroslav Dušek, Pavel Liška, Jan Budař a Jiří Macháček zasa plytkí a otrepaní.
Tvorcovia to prehnali aj s hravosťou. Nielen v hre s obrazom a farbami, ale aj s motívmi poukazujúcimi na iné súčasné české filmy. Tříska svojou rolou pripomína Želary, nájdeme tu Bolero aj Non plus ultras, Mistři aj Jedna ruka netleská a mnoho iných. Ale prečo?
"Ak budete hľadať, nájdete si v Horem pádem to svoje," tvrdí Hřebejk. A má pravdu. Kto hľadá, ten nájde.
Hocičo.
Hocikde.
