very a kto tú procedúru odmietne, bude automaticky podozrivý.

Pri čítaní tej správy sa mi v duši vynoril pocit, aký som mávala v nedeľu v detstve. Mama ma vtedy vždy vyobliekala do parádnych šiat, lakových topánok a bielych pančucháčov. Túžobne som sa potom cestou do kostola pozerala na každú mláku, lákalo ma i blato pri ceste, lebo mama dávala pozor, aby som doň nevkročila. A hlavou mi vždy preletela myšlienka, že keď budem veľká a nikto ma už nebude môcť trestať, vyváľam sa do sýtosti v prvom blate, na ktoré v deň svojej dospelosti natrafím.

Také myšlienky má iste každý, a nie iba v detstve. Moja kaderníčka, ktorá kedysi pracovala aj v pánskom holičstve, sa mi zdôverila, že vždy, keď strihala nejakého zákazníka, mávala chuť priložiť mu strojček tesne k hlave a uprostred nej mu urobiť holý pás. Nie zo zlosti alebo z nejakej pomsty, dokonca ani nie zo zlomyseľnosti, alebo že by jej bol nesympatický, jednoducho ju to lákalo. A raz to lákanie vraj neovládla a urobila to. Zákazník sa rozčúlil, sťažoval sa, vyhodili ju z krásneho holičstva v centre, horko-ťažko sa uchytila v holičstve na periférii, ale nakoniec sa to skončilo šťastne. Ten zákazník ju tam vypátral a chodil sa k nej strihať až dovtedy, kým sa zaňho nevydala.

„Krásny príbeh!" zvolala som. Moja kaderníčka ma nechala, aby som ho vychutnala, a potom mi prezradila, že všetko bolo vymyslené okrem toho nutkania urobiť to. No to nutkanie vraj bolo také silné, že už to ani nemusela spraviť a môže o tom rozprávať, ako keby to naozaj spravila.

Aj ja som v detstve mávala potom v kostole skrúšený pocit, ako keby som sa v tom blate naozaj vyváľala. Nuž, neviem. Detektor nevery je pekný vynález, ale hoci vediem bezúhonný život, radšej by som si naň asi nesadala.