Kniha Putování s pravěkými zvířaty predstavuje neobvyklých prapredkov dnešných cicavcov a dokumentuje vznik prvých ľudí. Publikácia je pokračovaním úspešného titulu Prechádzky s dinosaurami, pred čitateľmi ožívajú dávni obyvatelia i krajina po období dinosaurov. Zoznámite sa s ľadovými planinami obývanými mamutmi a dostanete sa do temných lesov, kde lovia veľké mäsožravé vtáky. Text sprevádza originálna počítačová animácia, ktorá pomôže čitateľom odhaliť tajomstvá pozoruhodných tajomstiev v dávnej histórii.

Reportérka Paris Match Caroline Pigozziová si pred rokmi vytýčila cieľ dostať sa do blízkosti pápeža Jána Pavla II.. Dosiahla ho – prelomila ochranný poľský kruh okolo Svätého Otca, rozprávala sa s jeho poradcami, cestovala s ním v lietadle. Stretla sa s ľuďmi, ktorí sa starajú o jeho zdravie, navštívila Poľsko a pápežových priateľov, pozrela si horské chaty v Alpách, kde zvykne oddychovať. Čitateľ má právom pocit, že sa spolu s ňou ocitol tam, kam prenikne málokto. Pigozziová dostala vo Francúzsku za reportáže o pápežovi novinársku cenu.

Milánsky rodák Manzoni (1785–1873) pracoval na tejto neveľkej knihe dlhé roky, aby nechal zo starých protokolov vystúpiť jednotlivé osudy v celej ich drásavej nahote a zároveň ukázal, že ich tragédiu nezavinila náhodná zhoda okolností, ale postoj mocných, ktorý sa môže kedykoľvek opakovať. Toto dielko súvisí so slávnym románom Snúbenci, opisujúcom vernú lásku v období veľkého moru v Miláne v roku 1630. Príbeh potupného stĺpu, dlho chápaný ako poznámka pod čiarou, ktorá sa nevošla do románu, zakladá v skutočnosti nový žáner investigatívnej literatúry.

Šest žen napsalo šest her
Větrné mlýny, Brno 2001, pripravil J. A. Pitínský

Hneď na úvod treba informáciu spresniť – to, čo sme uviedli ako titul, je vlastne podtitulom. Z prostého dôvodu, keďže skutočný názov je predsa len trochu dlhý: Markéta Bláhová: Podzimní hra, Petra Havelková: Zpěvy tmy, Dora Kaprálová: Výšiny, Lenka Lagronová: Terezka, Jitka Martinková: Vteřiny soli, Iva Volánková: Zisk slasti. „A prosím muže, aby ty hry režírovali, nebo je aspoň četli, nebo lépe, aby je četli a vyprávěli o nich jiným ženám, které hry nepíší a nejraději chodí na sladká představení, režírovaná malými muži, protože vše krásně končí, za hudby, soumraku a symbolů,“ odporúča v úvode zostavovateľ knihy a renomovaný divadelný režisér J. A. Pitínský.