Rozkoš z čítania sa dá zakúšať prostredníctvom mnohých kníh. V prípade slovenského prekladu Stopárovho sprievodcu galaxiou (Slovart, preklad Patrick Frank) treba dúfať, že tento nesmierne vtipný, zábavný a predovšetkým múdry príbeh objavia aj čitatelia, ktorí dosiaľ ešte s Arthurom Dentom, Fordom Prefectom, maniodepresívnym robotom Marvinom a ostatnými kumpánmi Adamsových románov nemali tú česť.
Nie preto, aby pochopili, prečo je 42 vskutku univerzálna odpoveď, ani nie preto, že Stopárov sprievodca galaxiou je jednou z najdôležitejších kníh dvadsiateho storočia, ale preto, že práve kvôli takýmto knihám má gramotnosť zmysel.
Britský spisovateľ Douglas Noel Adams napísal Stopárovho sprievodcu po galaxii ako literárny prepis svojej vlastnej rovnomennej rozhlasovej hry. Otvára ním fantastickú, kvalitou vzácne vyrovnanú románovú pentalógiu - satirický vedecko-fantastický metapríbeh, v ktorom sa unikátnym spôsobom snúbi žánrová i nežánrová literárna tradícia s literárnou a filozofickou postmodernou.
Ironická skepsa
Kdesi na začiatku je Stopárov sprievodca galaxiou literárna groteska vystavaná na parodickom pohrávaní sa s formálnymi a obsahovými klišé tej časti science fiction, ktorú nazývame space opera. Lieta sa skrz-naskrz vesmírom, prostredia sa menia častejšie, ako začnú plniť svoju dekoratívnu funkciu, motivácia postáv je nanajvýš diskutabilná a celé sa to javí ako odstrašujúci príklad autorskej neschopnosti vykonštruovať zreteľnú nosnú líniu príbehu. To však neznamená, že nosná línia by v príbehu chýbala, len je príliš sofistikovaná a komplexná na to, aby zniesla akékoľvek zostručnenie.
Lebo Stopárovho sprievodcu je možné, odhliadnuc od ďalších možných interpretácií, vnímať aj ako literárne dielo beletristickým spôsobom ilustrujúce priam filozofickú koncepciu. Ak by bol stopárov sprievodca svetonázorovým manifestom, jeho základným prístupom k poznaniu akéhokoľvek druhu by bola ironická skepsa. Prichádza tam, kde ľudská skúsenosť a zdravý "sedliacky" rozum zostávajú stáť pred neriešiteľnými dilemami.
Konflikt medzi naozaj a akože
Adams vychádza z celkom prirodzeného konfliktu medzi naozaj a akože a pre čitateľa znovu objavuje poetiku nonsensu a dada. Pozemšťan Arthur Dent, uvažujúci a konajúci ako pozemšťan, nie ako literárna postava z fantastického románu, je v priebehu zopár hodín konfrontovaný s udalosťami a situáciami za hranicou uveriteľnosti a pravdepodobnosti. Na Zemi uviaznuvší dopisovateľ pangalaktického stopárskeho bedekra, Vogóni a ich poézia, vesmírna loď na nepravdepodobnostný pohon, dvojhlavý a načisto šialený prezident galaxie, stretnutie s expriateľkou na tom najnemožnejšom mieste, myši, mániodepresívny robot, tí všetci a to všetko stretá načisto nepripraveného Arthura a on sa s tým chtiac-nechtiac musí vyrovnať.
Jeho psychika by čosi také pri čisto realistickom prístupe nebola schopná uniesť a nezvládol by to ani čitateľ, ak by Adams tento bizarný príbeh nenapísal ako divokú jazdu na tobogane smiechu. Nahlas a od srdca sa smiať, nie na hlúpych kopancoch do zadku, ale nad paradoxmi fundamentálne vyplývajúcimi z kontaktu s čímsi racionálne neuchopiteľným.
Duch legendárnych Monty Pythons
V Adamsovom diele sú zreteľné vplyvy legendárnych Monty Pythons, veď bol ich ideovým spolupútnikom, a jasne odčítateľný je aj literárny odkaz Lewisa Carolla, ale Adams sám píše, akoby Alenka stretla španielsku inkvizíciu. Vtip sa uňho rodí už ako dôsledok kompozičnej stavby na úrovni vety. Stačí, aby personifikoval javy a procesy, akoby disponovali vlastnou vôľou a osobnosťou a čitateľ sa už zadúša od smiechu. Je veľmi potešiteľné, že toto osobité čaro spôsobu písania zostalo zachované i v slovenskom preklade - bude sa totiž dať spamäti citovať, ako je to v prípade Stopárovho sprievodcu galaxiou bežné vo všetkých civilizovaných krajinách.
Hláška "Banda vygumovaných kreténov, ktorí pôjdu prví k múru, keď príde revolúcia", ktorou Adams charakterizuje marketingových odborníkov firmy Sirius Cybernetics, si zaslúži, aby zľudovela, podobne "pangalaktický dunihlav", najsilnejší alkoholický koktail v galaxii. Stopárov sprievodca je geniálna knižka, človeka až zaráža, ako si Adams mohol dovoliť plytvať nápadmi, ako dokázal nájsť vtip aj tam, kde sa zdá, že nie je vôbec nič.
Len treba dúfať, že na pokračovania nebudeme čakať dlho, lebo o mužovi, ktorý postavil svetu blázinec, bohovi dažďa, jazierku, ktoré si o sebe myslelo, že je gin s tonikom, a o mnohých ďalších postavách, postavičkách, figúrkach a celom tom neopakovateľnom Adamsovskom vesmíre sa píše až v nich.
Autor: JURAJ MALÍČEK(Autor je odborníkom na popkultúru)
