Milan Pagáč: Fragment, 1999, objekt.
V rámci týždňa slovenskej kultúry v Krakove sa slovenské výtvarné umenie prezentovalo niekoľ-kými projektami. Jedným z nich je výstava súčasného umenia zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny, iniciovaná významnou osobnosťou poľského kultúrneho života, riaditeľom Medzinárodného centra kultúry v Krakove Jacekom Purchlom a kurátorkou zbierky Zuzanou Bartošovou.
V Poľsku sa touto výstavou predstavilo najmä umenie predstaviteľov slovenskej neoficiálnej scény, ktoré je hlavným predmetom záujmu súkromnej zbierky s ojedinelým programovým zameraním.
"Ťažisko zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny je na tvorbe autorov neoficiálnej výtvarnej scény sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia," hovorí pre SME Zuzana Bartošová. "Som hlboko presvedčená, že to bola práve neoficiálna scéna, ktorá udržiavala kontinuitu kvality."
Tým, že sa títo umelci stretávali a neboli uzavretí vo svojich ateliéroch, vytvárali scénu, dôležitú pre ďalší vývin domáceho umenia. "Slovo scéna chápem v zmysle organizovania nepovolených spoločných podujatí, kde konfrontovali svoju tvorbu." Vďaka tomu nezastali v reflexii umeleckej skutočnosti a inovovali svoje výtvarné prostriedky, čím sa ich tvorba stáva autentickou a dynamickou. Naopak, dielo skvelých autorov zo 60. rokov, ktorí zotrvali v spôsobe svojho vyjadrenia a nekonfrontovali sa s inými, sa po revolúcii objavilo ako relikt minulosti.
"Pri svojej koncepcii som sa mohla povzniesť nad problematiku umenia tvorby tých, ktorí podľahli ideologickému tlaku reálneho socializmu. Autori, ktorí mu prispôsobili svoje výrazové prostriedky, ma v rámci koncepcie zbierky zaujímajú iba dovtedy, kým tvorili slobodne," dodáva k autorskej koncepcii kurátorka. V zbierke sú zastúpené diela autorov ako Milan Paštéka, Rudolf Uher, Danuta a Pavol Binderovci, Marián Mudroch, Rudolf Fila, Daniel Fischer, Milan Bočkay, Rudolf Sikora, Juraj a Mária Bartuszovci, Igor Kalný a viacerí ďalší.
Minulý rok začala zbierka, ktorej diela sa stávajú pravidelnou súčasťou veľkých tematických výstav (napríklad Umenie 20. storočia či Vizuálne umenie 1970-1985 v Slovenskej národnej galérii), turné po slovenských mestách. Do Krakova sa dostala po Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Nitre, Žiline a Trenčíne. Ešte predtým ju publikum videlo i v Bratislave, Passau, vo Viedni a v Prahe. "Koncepcia výstavného programu spočíva aj vo vytvorení dočasných sprievodných výstav žijúcich autorov, ktorých diela nemusia byť striktne súčasťou zbierky," hovorí Zuzana Barošová.
V Krakove tak môžu diváci až do 28. novembra vidieť aj tri samostatné výstavy. Alexa Mlynárčika predstavuje jedna z jeho aktuálnych inštalácií z cyklu Stopy, aktuálnu tvorbu predstavuje aj Jana Želibská - inštalácie Drink Milk a Pod vodu!. Júliusa Kollera, ktorý momentálne vystavuje aj vo viedenskej Generali Foundation, v Krakove zastupuje pokračovanie projektu U.F.O.naut J. K., ktorému sa venuje od začiatku 70. rokov, a videozáznam z performancie v inštalácii, ktorou sa prezentoval na poslednom benátskom bienále.
ANDREA KOPERNICKÁ
