„Dragontown je druhým dielom vlaňajšieho albumu Brutal Planet,“ hovorí Američan Alice Cooper, charizmatický spevák hororového, ak chcete teatrálneho rocku, ktorý na sklonku roka prichádza opäť s novým cédečkom. Už dvadsiatym druhým v kariére. Kráľ klasického rocku s nezameniteľným imidžom zostáva na ňom verný silným melódiám, podfarbeným chytľavými gitarovými motívmi.

A o čom Alice spieva? „Predovšetkým o následkoch. Snažím sa ľuďom prostredníctvom piesní odkázať, že za všetko, čo na tomto svete urobíme, ponesieme následky. A nielen fyzické,“ hovorí už 53-ročný rodák z Detroitu (vlastným menom Vincent Damon Furnier).

Thrash metal až do smrti – zásada, ktorej nemecká kapela Sodom (spolu s Kreator a Destruction tvoria legendy tamojšieho thrashu) zostáva tvrdohlavo verná. Desiatemu radovému albumu tria vedeného Tomom Angelripperom síce chýba vyslovený hit typu Ausgebombt z presláveného albumu Agent Orange z roku 1989, stále je to však rýchla metalová smršť, ktorú je radosť počúvať. Hoci ani po textovej stránke neprináša nič nové. Obsahu dielka M-16 znovu dominuje kritika zverstiev, aké so sebou prinášajú vojny a poukázanie na bolesť, čo jej následky spôsobujú.

Death metal ako remeň. Valivé dunivé riffy, vznosné melodické vyhrávky, nevídaná porcia energie a chorobný vokál. Tentoraz z hrdla Davea Ingrama (Karl Willets kapelu opustil), z pôvabu anglického telesa však nijak neuberá. Pravda, ak sa tak ich surový death metal dá nazvať. Ako totiž tvrdí mesačník Spark „ich gitarové hradby rozmašírujú aj ten najpevnejší pancier“. Výčitky o stagnácii, nech členovia kapely pustia jedným uchom dnu a druhým von. Čas ukáže, na čej strane sa skrýva pravda.

Šesť rokov trvalo, kým sa svet opäť dočkal Osbournovej sólovky. Bývalý člen Black Sabbath s okamžite rozpoznateľným vokálom je tu opäť a sklamanie sa opäť nekoná. Dvanásty sólový album rockového kráľa z Birminghamu vznikalo v hollywoodskom štúdiu a prináša poctivý rockmetal, ktorého zárukou kvality je opäť gitara Zakka Wylda (na basu hrá Robert Trujillo – ex Suicidal Tendencies, bubnuje Mike Bordin – ex Faith No More).

Rýchle skladby striedajú zádumčivejšie songy a s každým z nich Osbourne dokazuje, že ani v 53 rokoch nepatrí do starého železa.