Verejný vchod do kostola v Ilave. Jeho zadná časť je už súčasťou väzenskej pevnosti, ktorú postavili v trinástom storočí ako kláštor trinitárov.
FOTO SME – MONIKA ŽEMLOVÁ
Po revolúcii 1989 a amnestii odišlo z väzníc asi 7800 ľudí a fabriky, ktoré žili z ich práce, zostali bez pracovnej sily.
Zároveň klesol záujem o prácu väzňov. „Keď som nastúpil pred desiatimi rokmi, mali sme asi 3000 odsúdených väzňov a zamestných bola iba štvrtina,“ hovorí Fábry.
Väzni pracujú ako pomocní kuchári, upratovači, elektrikári, stolári, obuvníci alebo krajčíri. Okrem toho v stavebníctve, poľnohospodárstve, lesníctve, železiarstve. Fábry je sklamaný, že o ich prácu nemá záujem štátna správa.
Za mesiac zarobia od 2800 do 3600 korún. Časť peňazí je vreckové, časť sa uloží a niečo ide na úhradu škody alebo trov trestného konania.
„Na pracoviská bez priameho stráženia ľudí vyberáme,“ hovorí Fábry. Za celý rok sa stali tri prípady, že väzni ušli. Útek z ústavu ani zo stráženého pracoviska nebol.
(aha)
