Výšku dane z vlastníctva nehnuteľnosti - rodinného domu, bytu či pozemku - budú od januára budúceho roka určovať obce a mestá. Doteraz jej hornú hranicu určoval štát, a to podľa tzv. veľkostných koeficientov (čím väčšie mesto, tým vyššia daň). Štát presne určil, kde je strop dane, a viac obec či mesto pýtať nemohli. Po novom si už výšku dane určí obec, štát mu poskytne len orientačné ceny.
Médiami sa mihli prvé odhady, ktoré hovorili o tom, že vlastníkov nehnuteľností možno čaká razantné zvýšenie dane, a to približne od 10 až do 50 percent. Ak to bude tak, vlastníci nehnuteľností budú musieť načrieť hlbšie do vrecka. Napríklad rodina Gálová z malej obce na juhu Slovenska platí daň za svoj rodinný domček len zhruba 600 korún ročne. Ak by sa daň zvýšila o 50 percent, výška platby im stúpne na 900 korún.
Majiteľ novostavby v Ivanke pri Dunaji zase platí dane len za záhradu, keďže novostavba je od dane oslobodená. Stojí ho to asi 300 korún ročne. Ak by obec oslobodenie od dane zrušila, mohol by si pripraviť aj 1 000 korún.
Rodina Huťová v bratislavskej Petržalke platila tento rok daň za byt
s rozlohou 70 štvorcových metrov niečo cez 300 korún. Po zvýšení o 40 percent by ich platba dane vyšla asi na 400 korún.
Či sa dane prudko zvýšia alebo nie, a ak áno o koľko, je plne v rukách miest a obcí. Odborníci však dúfajú, že zvýšenie nebude razantné.
Po prvé, veľa totiž závisí od toho, aké peniaze obce a mestá na budúci rok dostanú. Ak ich získajú dostatok, prudké zvýšenie daní z nehnuteľnosti nebude potrebné.
Ak však aj dostanú málo peňazí a v obecnej kase vznikne deficit, ešte môžu financie zohnať inými cestami - napríklad zrušením či zredukovaním výnimiek na oslobodenie od dane z nehnuteľnosti. Teraz napríklad platí, že od dane z nehnuteľnosti je oslobodená novostavba rodinného domu, a to až na 15 rokov. Po novom už obce a mestá budú môcť rozhodnúť, kto bude od dane oslobodený a kto nie. Tiež sa novostavby rozdelili na osem kategórií, z ktorých každá je zdaňovaná inak.
Ak obce a mestá obmedzia počet prípadov oslobodeniach od dane, vyrubia viac daní a príjmy v ich kasách stúpnu. V tomto prípade razantné zvýšenie daní z nehnuteľnosti možno nebude nutné.
Navyše, obce a mestá tiež budú môcť pýtať daň z nehnuteľností aj za také nehnuteľnosti, za ktoré doteraz dane inkasovať nemohli - napríklad za liečebné domy, cirkevné alebo školské stavby, štátne stavby, parky, športoviská...
Môžu tiež dane znížiť
Scenár teda zrejme bude taký, že najprv sa bude obec či mesto snažiť uplatniť daň na väčší počet vlastníkov nehnuteľností ako doteraz, a to obmedzením výnimiek a vyrubením dane tým, ktorí ju doteraz neplatili.
Ak ani potom nebudú mať dostatok financií, až vtedy zrejme budú zvažovať možné zvýšenie.
Tohto roku zhruba 2,5 tisíc slovenských obcí a miest vybralo od ľudí na daniach z nehnuteľností necelé 4 miliardy korún ročne.
(mapa)
