Vysoké školy, ktoré sme s otázkou tvorby a vydávania skrípt oslovili, až na jednu výnimku tvrdia, že sa snažia nové publikácie vydávať. Nie vždy však nájdu peniaze na všetky potrebné tituly. "Počty titulov sú ovplyvnené možnosťami pracovísk. Autori sú nútení hľadať si zdroj financovania napríklad zo získaných projektov, od sponzorov, z darov. Iba časť sa hradí z dotačných prostriedkov," povedal SME prorektor pre vzdelávanie Žilinskej univerzity Michal Pokorný. Škola za rok 2004 vydala tridsaťosem skrípt a dvadsať knižných publikácií. "Pokladáme za dôležité, aby študenti mali k dispozícii vyhovujúcu literatúru," hovorí prorektor.
Aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici tvrdia, že sa snažia vydávať skriptá vyhovujúce súčasnej praxi a potrebám študentov. "Nové skriptá zhodnocujú nielen aktuálne trendy - vo vydanej podobe sú vhodné na prezenčnú výučbu aj na výučbu dištančnými metódami," povedala asistentka prorektora pre pedagogickú činnosť UMB Simona Štepanovicová.
Ani tu však peniaze z rozpočtu na edičnú činnosť nestačia, fakulty hradia náklady na skriptá zo svojich mimorozpočtových zdrojov. "Bez nich by nemohli mať takú rozsiahlu edičnú činnosť. Snaha autorov pripravovať aktuálne skriptá je totiž zvyčajne vyššia ako možnosti fakúlt," hovorí Štepanovicová.
Aj na Trnavskej univerzite sú prednášajúci nútení písať nové skriptá, keďže edičná činnosť je súčasťou ich praxe. "Kladieme dôraz na ich publikačnú činnosť a na to, aby boli citovaní," povedal René Lužica z univerzity.
Len prodekanka Filmovej fakulty Vysokej školy múzických umení Ingrid Mayerová SME priznala, že vydávanie skrípt je u nich notorickým problémom. "Totálne chýba aktualizovaná študijná literatúra aplikovaná na umelecké odbory. A chýba aj motivácia pedagógov i peniaze na to, aby skriptá písali," hovorí. Myslí si, že na iných vysokých školách sa situácia rieši veľkorysejšie, keďže majú v rámci rozpočtu vyčlenené peniaze aj na publikačnú činnosť. VŠMU na to však zdroje nenašla.
Aj napriek týmto informáciám z vysokých škôl sa študenti v mnohých prípadoch musia uskromniť aj so staršími skriptami. Napríklad študenti práva sa učia aj zo skrípt z roku 1973, potom z rokov 1996. Najnovšie majú z roku 2004. Študenti medicíny majú problémy skriptá vôbec zohnať, je ich nedostatok, knihy si musia kupovať. V knižnici nájdu skriptá z 80. a 85. roku. Žurnalisti používajú skriptá z 90. rokov a predmety sociológia a psychológia sa učia zo skrípt z rokov 1960 až 1970. (sr, janaj)
Skriptá aj na CD či internete
Niektoré vysoké školy sa snažia publikovať prednášky svojich učiteľov v elektronickej podobe, či už na CD, alebo priamo ako texty na svojej internetovej stránke. Študenti majú možnosť si ich kedykoľvek stiahnuť a skopírovať, prípadne aj vytlačiť. Dostanú sa tak k aktuálnym prednáškam a vysoká škola ušetrí na tlači a distribúcii skrípt. (sr)
