Alexander Glyadyelov: Väzni čistia zemiaky v kuchyni.

Február 2001, Novokuzneck.

prišiel počas víkendu do Bratislavy, aby tu v rámci Mesiaca fotografie otvoril svoju výstavu Ukrajinské väznice.

Čiernobiele snímky, zobrazujúce ľudskú dôstojnosť tvárou v tvár chudobe a ťažkým životným podmienkam, akoby pochádzali z predminulého storočia. Obrazy na kosť a kožu vychudnutých väzňov však vznikli v roku 2001 v Kemerove. "Ľudia museli byť celý deň vonku. Teplé veci nemali, lebo boli zakázané, sedeli aj na snehu len v bavlnených košeliach. V zime bolo mínus dvadsať, ale niekedy aj do mínus štyridsať," spomína na rozprávanie bývalého väzňa fotograf. Mnohí trestanci sú tu chorí a trpia na rezistentnú formu tuberkulózy, a preto neprestajne kašlú.

"Strávil som medzi nimi štyri týždne. Kedykoľvek mi mohli zakázať pracovať a ja by som musel odísť," povedal pre SME Glyadyelov. "Nikdy som si nebol istý, či tam nie som posledný deň, a tak som stále fotil a hneď vyvolával snímky, aby som vedel, či dobre vyšli." Fotografovať mohol všetko, okrem mŕtvych a novoprichádzajúcich väzňov, napriek zákazu však zachytil utrpenie zomierajúceho väzňa a následne aj jeho mŕtve telo. "Po tomto pobyte som urobil výstavu v tamojšej obci. Gubernátor mi chcel zabrániť, aby tam táto fotografia visela."

Snímky tohto druhu sa často dostávajú do rúk právnikom, ktorí každý rok v Moskve navštevujú festival Človek a väznica, kde zbierajú dokumentárne informácie, na základe ktorých sa snažia posunúť reformu trestného práva. Glyadyelov totiž nič neinscenuje, dokumentuje to, čo vidí. Svoju prácu medzi spoločnosťou odvrhnutými nazýva humanitárnou fotožurnalistikou. "Ľudia sa ma často pýtajú, ako sa vyrovnávam s toľkým utrpením a bolesťou, ktoré mám okolo seba. Je to ťažké, ale mama mi vždy vravela - keď budeš jesť kašu, budeš silný, ako v tom ruskom prísloví."

Za dokumentárny cyklus Spare (Nadbytoční) o opustených deťoch a deťoch na ulici dostal v roku 2001 prestížnu cenu Mother Jones Prize. Najmladšie deti na uliciach majú len tri roky a živia sa žobraním či krádežami. V ôsmich rokoch mnohé podľahnú alkoholu a cigaretám, niektoré sú v desiatich rokoch závislé od drog. Podľa oficiálnych štatistík je ročne na Ukrajine asi 20 000 detí opustených a spôsob, ako sa krajina s týmto problémom vyrovnáva, je podobný bývalému sovietskemu - schovať ich do ústavov a domovov. "Ľudia na Ukrajine sa, možno rovnako ako dnes Slováci, málo zaujímajú o problémy iných. Takže moje výstavy sú zároveň aj provokáciami, ktoré majú vzbudiť záujem o túto problematiku."

Výstava Ukrajinské väznice je prístupná v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave do konca novembra.