celý čas, keď nie je v škole (chodí na informatiku) "visí" na internete. Má veľa virtuálnych kamarátov a kamarátok, chodí na chaty, v tejto internetovej spoločnosti je veľmi obľúbený. Stretáva sa aj so živými ľuďmi, teda s nami, jeho kamarátmi. Občas chodíme na kofolu, ale sme všetci takíto maniaci a bavíme sa väčšinu času o počítačoch, webe a programovaní. Paľo je v pohode, ale problémy nastávajú, keď sa mu páči nejaké dievča. Vidí, že veľa jeho rovesníkov s tým nemá problém, ale on vždy dostane trému, spotia sa mu ruky a podľa svojich vlastných slov sa začne správať ako idiot. Pritom je to pekný chalan, myslím si, že dievčatám sa páči, ale nejako to s nimi nevie. Myslíte si, že za takýto blok môže internet - že sa nestretáva veľmi so živými ľuďmi, a teda nemá prax v nadväzovaní známostí? Jakub

Milý Jakub,

O kamarátovi Paľovi píšete: keď sa mu páči nejaké dievča, dostane trému, spotia sa mu ruky a podľa svojich vlastných slov sa začne správať ako idiot.

Tréma, potenie rúk, búšenie srdca, červenanie či žalúdočné problémy sú prejavmi sociálnej úzkosti, s ktorými sa stretáva viac než 60 percent ľudí v tzv. sociálnych situáciách. Sú to situácie, v ktorých sme vystavení pohľadom druhých ľudí, alebo situácie, v ktorých musíme niečo urobiť, podať nejaký výkon s potenciálnym rizikom, že sa strápnime.

Pre väčšinu ľudí je to síce nepríjemné, ale zato sa takýmto situáciám nevyhýbajú. Menšie percento ľudí s prejavmi sociálnej úzkosti sa však takýmto situáciám systematicky vyhýba. Tým obmedzujú kontakty s druhými ľuďmi, obmedzujú skúsenosti vytvárania nových vzťahov, obmedzujú možnosti rozvíjať vlastné fungovanie vo vzťahoch s druhými ľuďmi. Človek sa tak dostáva do bludného kruhu a niekedy sociálna úzkosť prerastá až do sociálnej fóbie.

Bludný kruh sa spúšťa napríklad pri stretnutí s dievčaťom, ktoré sa mi páči. V tomto okamihu mi naskakujú úzkostné myšlienky a predstavy typu - neviem, ako na ňu prehovorím, neviem, o čom sa mám s ňou rozprávať, určite sa strápnim, všetci na mne vidia, že..., nezvládnem to..., musím utiecť..., správam sa ako idiot.

Tieto myšlienky a predstavy vedú k úzkostnému správaniu, ktoré má rôzne podoby:

* Vyhýbanie sa: tvárim sa, že som dievča vôbec nezbadal, alebo ak kamarát dievča osloví, tvárim sa, že ich nepočúvam, pozerám sa inde.

* Zablokovanie sa: ostanem stuhnutý stáť a neviem prehovoriť, ani sa pohnúť,

* Útek: otočím sa a ponáhľam sa preč.

* Pri úzkostnom správaní vnímam, ako reaguje celé moje telo, rozbúši sa mi srdce, vystupuje mi studený pot na čelo, niekedy mi tečie po tvári, po chrbte, niekedy sa červenám, vyschne mi v ústach, trasú sa mi ruky alebo aj celé telo, objavujú sa žalúdočné ťažkosti, potreba na stolicu, niekedy dôjde k stuhnutiu svalov.

* Prežívam intenzívne emócie strachu, úzkosti, niekedy hnev, zlosť až agresiu namierenú voči sebe i ľuďom okolo.

* Bludný kruh sa uzatvára skúsenosťou "zlyhal som" .

V bludnom kruhu ostávame, ak pokračujeme v myšlienkach a rozvíjame svoje predstavy o tom, že znovu zlyháme, ak nás tieto obavy vedú k tomu, že sa týmto situáciám radšej vyhneme.

Sociálna úzkosť sa často vyskytuje v období dospievania, v období získavania prvých skúseností s dievčatami, ale aj s prezentovaním vlastných názorov pred "autoritou" dospelých alebo rovesníkov, teda pri vstupe do situácií, keď ide o niečo, pre dospievajúceho človeka dôležité. Je prirodzené vystavovať sa týmto situáciám a je dobré, ak si človek z tzv. trapasu nerobí starosti.

Niekedy to však nejde. Skúsenosť z trapasu sa tlačí do hlavy v podobe myšlienok a predstáv vytvárajúcich pocit ohrozenia zo situácie, ktorá však reálne neohrozuje. Ohrozujú len myšlienky a predstavy, ktoré si človek o sebe v tej situácii vytvára.

Ak sa takéto bloky objavia, je skutočne dobré navštíviť odborníka - psychológa, v spolupráci s ktorým možno dosiahnuť lepšie porozumenie sebe samému v týchto situáciách. Tým možno zabrániť tomu, aby "bežná" úzkosť prerástla do sociálnej fóbie. Platí, že čím dlhšie bludný kruh necháme fungovať, tým dlhšie trvá, kým sa nám ho podarí zastaviť.

Ďalej kladiete otázku: "Myslíte si, že za takýto blok môže internet - že sa nestretáva so živými ľuďmi, a teda nemá prax v nadväzovaní známostí?"

Internet je prostriedkom pre komunikáciu s ľuďmi, so živými ľuďmi. Pre ľudí so sociálnou úzkosťou alebo fóbiou je dôležité, že za počítačom sa im neobjavujú prvky sociálnej situácie. Nie sú tam oči, ktoré ich sledujú a pred ktorými sa nedá uniknúť. Prejavy úzkostného správania sa dajú za počítačom skryť, a ak o nich pri chatovaní nenapíšu, tak ich nikto nevidí a nikto o nich nevie. Týmto sa stáva internetová komunikácia pre nich jednoduchšou. Takže internet im môže pomôcť v získavaní a rozvíjaní sebadôvery, napríklad v tom, že sa môžu v sebe uistiť - viem komunikovať s dievčatami, viem ich zaujať, mám kamarátky, mám pre ne cenu.

Faktom však je, že pri chatovaní sa nemôžu dievčatám pozrieť do očí, nemôžu sa ich dotýkať, nemôžu ich pohladiť, a to môže byť veľmi bolestivé.

To môže platiť aj pre Paľa. Internet môže byť pomocníkom, ale aj katom v rozvíjaní jeho schopností nadväzovať vzťahy s dievčatami.

Preto je fajn, milý Jakub, že vám nie je ľahostajné jeho správanie, preto je fajn, že ste položili túto otázku. A myslím si, že je to nádej pre Paľa, pretože v svojom probléme nemusí ostať sám.