Vážení čitatelia, ďakujem vám veľmi pekne za všetky listy a e-maily, za vaše milé reakcie na moje postrehy. Za dva roky sa tých ohlasov nazbieralo pomerne veľa a všetky ma nesmierne povzbudili. Pomáhajú mi žiť na Slovensku. Každý list či e-mail je iný. Niekto len poďakuje za zaujímavú tému, iní by radi získali informácie pre svoj biznis, dostal som aj listy, v ktorých mi ľudia navrhujú priateľstvo, spoluprácu, vyjadrujú obdiv, istá študentka so mnou chcela konzultovať svoju absolventskú prácu. Ale čo je pre mňa, okrem iného, zaujímavé, z každého listu cítim individualitu pisateľa, originálny prejav, spontánnosť a prirodzenosť. Žiadnu šablónu.
Istý pán prejavil ľútosť nad mojimi pocitmi depresie z prejavov rasizmu v tejto krajine. V závere listu ma pozýva na večeru. Vám osobitne ďakujem, váš list mi ukázal, že nie som s problémom sám. Že tu žijú aj ľudia, ktorí sú na mojej strane. Rád by som každému odpovedal osobitne, ale na to, žiaľ, nemám dosť času. Prepáčte.
Ako som už povedal, listy Slovákov sú veľmi originálne. Japonské listy sú totiž oveľa oficiálnejšie. Majú svoju predpísanú formu, tá je krásna, list a jeho pisateľ pôsobia inteligentným dojmom, ale je to šablóna. Na písanie listov (napokon, ako na mnoho iných vecí) existuje v Japonsku dokonca manuál. Ako má vyzerať list určený biznismanovi, ako učiteľovi, staršej osobe a podobne. Japonský list má v súčasnosti buď vertikálnu, alebo horizontálnu podobu. Môžeme si zvoliť tú svoju, ale list v súlade s japonskou tradíciou je písaný vo zvislých stĺpcoch zhora nadol, a ešte aj sprava doľava. Takto je tlačená všetka literatúra a väčšina časopisov. Čítajú sa - z vášho pohľadu - odzadu, aj titulná strana je tam, kde majú vaše knihy a časopisy koniec. Rovnako je to s novinami. Cudzinci neznalí veci sa potom čudujú, prečo máme vo významných denníkoch na titulnej strane program televízie?!
Zvláštne je, že aj školské učebnice sú vytlačené podľa tradície, ale poznámky si do zošita píšeme horizontálne, takže aj od prednej stránky, ako v Európe.
Keď niekto posiela list človeku, ktorého osobne nepozná, píše list vertikálne, v snahe prejaviť úctu. V prvom odstavci sa vždy zmieňujeme o ročnom období. To preto, že život v Japonsku je v každom ročnom období veľmi odlišný - od farebnosti oblečenia až po sezónny jedálny lístok. Keby ste teraz, na jeseň, dostali z Japonska list, každý vám napíše niečo o padajúcich listoch, farbách, o vetre. Každý opisuje jesennú prírodu, ako ju vidí z okna, opis potom prepojí s osobnými pocitmi, a spýta sa vás na vaše pocity a zdravie. V ďalšom odstavci napíše podstatu, prečo vám vlastne píše, no a v závere vždy vyjadrí nádej na skoré stretnutie. Celkom na konci mnohí dodajú ospravedlnenie za nepekné písmo, ale v skutočnosti ide tiež iba o zdvorilostnú formulku, lebo list je väčšinou napísaný krasopisne.
Keď píšem list v japončine, vždy cítim napätie. Viem, že adresát bude hodnotiť na základe formálnej stránky môjho listu, či som vzdelaná, vierohodná, seriózna osoba. Keďže na mienke iných Japoncom záleží, dávajú si na písomný prejav veľký pozor. Dostal som veľa krásnych, úhľadných listov, ale bolo jasné, že sú z príručky.
Mám rád listy, z ktorých vycítim osobnosť pisateľa. Keď píšem tento článok, nepridržiavam sa žiadnej šablóny. Som otvorený a úprimnejší, ako keď píšem listy domov.
MASAHIKO
